Saturday, November 23, 2019

Ufučaná IFH1

Nový skúšobák nám trošku zľahčil pôvodnú skúšku FH1 a tak bol cieľ tejto jesene jasný - splniť dvojhodinovú, ale inak nezmenenú IFH1.

Stopu Fidovi našlapala Zůza, bola na krásnej ozimine asi 8cm vysokej a deň pred skúškou pršalo - takže takmer ideálne podmienky.
Takmer.
Až na to, že fučalo tak, že takto silný vietor na stope sme zažili len raz, na FPr2. Tentoraz už ale stopa bola dvojhodinová, a navyše nám cez ňu párkrát prebehol zajac, a tak sa Fido poriadne zapotil - a ja s ním.

Už od prvého úseku ho miestami ťahalo zo stopy kolmo do strany - a na kúsku zišiel pár krokov než sa vrátil. Lom proti vetru, rovnako ako v tréningu, si skrátil.
Najhorší bol ale úsek tretí. Fido na jednom mieste zišiel asi 3 metre, čuchal nejakú stopu, tipujem že zajaca - než sa uvedomil, že má robiť niečo iné a vrátil sa. O pár metrov to dotiahol do dokonalosti, keď opäť vyšiel do strany, ale tentoraz celých 10 metrov a ja som sa už lúčila so skúškou. Našťastie na 10 metroch keď napol šnúru sa spamätal, že má ešte nejakú prácu, a na stopu sa vrátil.
Následne si ani nevšimol kríženie, až kým neprišiel znova na kríženie asi zajacom - zišiel po ňom opäť asi 2 metre než sa vrátil ďalej pracovať.
Na konci potom už bol viditeľne unavený a neistý, často overoval smerom po vetre, zastavoval a pozeral na mňa. Našťastie posledný predmet už nebol ďaleko a tak to Fido zvládol prejsť až do konca.

Za predmety - označované v stoji sme nestratili ani bodík, pri práci sme tých bodíkov stratili až až, ale nakoniec tam ešte bola trošku rezerva - dokopy 79 bodov a naša síce bodovo najhoršia, ale zároveň aj najťažšia skúška je doma.

Hor' sa do trénovania na IFH2

Stará Myjava

Na Starej Myjave sme už ako doma, a tak sme ani teraz nemohli chýbať. Tentokrát sme boli prihlásení aj na cvičenie, aj keď s Fidom a aktivitami ktorým sa venujeme bez veľkých očakávaní - málokto sa venuje Obedience a s treéningom na dvojku už moc ľudí pomôcť nevie.

Dúfala som aj v stopu s majsterkou sveta Katkou, ale bolo nás veľa a na Myjave nie sú príliš krásne terény, a tak som nakoniec nešla aby aspoň ostatní stihli. A ja som aspoň neriskovala, že si pokazím na tráve niečo pred piatkovou skúškou na poli.

A tak sme stihli aspoň 2x poslušnosť, kde sme dostali nakopnutie pri tréningu cúvania a možnosť nechať fida spraviť chybu so Šteknou ako figurantkou. Jeden skupinový tréning s háravkou a sympatickým bouviérom Crustym, kde Fido potešil veľmi, lebo ho ani nenapadlo dať čumák na zem a aj vľavo protichodom zvládol jak pán.

No a odvážila som sa po rokoch znova aj na agility parkúr, kde Fido ani nezaváhal pred tunelom a tak sme si skúsili aj zložitejšie veci, ako skákať prekážku po obehnutí zozadu a meniť pri handlingu ruky. Bolo to zaujímavé si trošku vyskúšať aké úplne iné veci treba učiť psa aj psovoda na tento šport oproti tomu čo robíme bežne.



Sunday, November 10, 2019

Tmou 21

Moja last-minute ucast na Tmou uz zacina byt pomaly tradiciou. Tentokrat sa den pred hrou ozval tym Kokokel ze im chyba posledny clen, a kedze sme s Fidom doma sami a nemal by ho kto vyvencit, zucastnil sa hry tiez.

Trasa mala byt tento rok terenna a narocna, co sa aj bola celkom pravda. Po piatej sifre nas nalozili na autobus a vyviezli na devat krizov, odkial viedla trasa postupne smerom k Tisnovu.

Fido vacsinu cesty poctivo tahal, takze na stanoviskach nasledne vzdy zalahol a spal. Krasne si poradil aj s prekazkou ako lavka cez potok (2 vedla seba dane kmene), ktorou prebehol ako keby to robil kazdy den. Dokopy sme presli okolo 35 kilometrov a na Fidovi bolo vidno unavu az poslednych 5km z poslednej sifry ktoru sme stihli na vlak. No a nakoniec si Fido vyskusal prvykrat v zivote vlak.

Saturday, September 14, 2019

Nortebaz Cup 2019

Tento rok nám konečne vyšiel správne termín, a tak sme 2 týždne po konci leta nastúpili na Nortebaz Cup v OB1. Keďže mal Fido skúšku už luxusne zloženú, tak nám vlastne o nič nešlo a cieľ bol akurát sa zabaviť a predviesť.
Trošku som sa bála, ako Fido zvládne svoje prvé odloženie vedľa iného veľkého psa, ale nakoniec mu vedľa sediaci briard vôbec nevadil, a to ani keď kus zaštekal. Naopak, Fido mi predviedol zatiaľ svoj najkrajší skúškový nástup na odloženie. Moja nádej že raz zvládne aj tie dvojky teda prudko stúpla.

Svoje individuálne cvičenie začal trošku nešťastne - pri chôdzi mi začal celkom dosť obžúvať nohu, a to bola aj naša najväčšia bodová strata z celej skúšky. Inak mal už akurát niekoľko nepozornostných chýb a začuchaní, ktoré nám v takmer každom cviku zobrali po pol až jeden a pol bodíku. Jeho celkový prejav bol dosť nervózny, ale zároveň natešený. Po každej chybke bol schopný sa znova nakopnúť a pokračovať ďalej akoby sa nič nestalo. Celá skúška odsypala až nečakane rýchlo, myslím že by Fido zvládal odcvičiť aj o kus viac.

Celkovo mám z výkonu radosť, jeho chuť do práce bola neporovnateľná so stavom pred nie tak dlhým časom a pán pes zreje ako víno. Cvičí rád aj pre samotnú spoluprácu, z chybičiek si nerobí veľkú hlavu a na tejto skúške som ani nemala pocit že by ku koncu poľavoval v pozornosti.


Saturday, July 13, 2019

Júlové Podhradí a ZPS1

Ako každý rok, aj tentoraz sme si s Fidom zopakovali náš každoročný kolobeh zimné úspechy - teplo - depka - končenie s cvičením - tábor - nadšenie do ďalšieho cvičenia.
Ciele tohto tábora boli dva - zistiť či má zmysel rozmýšľať na jeseň nad FH1 a vyskúšať reakciu na psy keď je "kastrovaný".


Na poslušnosti sme teda Fida pekne potrápili - krásne Figurantky Eliška, Anttara a Cailin cvičili s nami vo vzdialenosti do pol metra a Fido sa mal sústrediť na mňa. Bol to zaberák a vyzeral síce že ho za chvíľu porazí, no zvládol to. A na skúške to už bude jedine jednoduchšie. Poslednú session si dal aj s Falym a tiež to zvládol na jedničku.


Na stopách sa mu po dlhej pauze darilo pekne, a tak po prvej testovacej stope šiel potom rovno na skúšku.

ZPS1 - cudzia stopa 500 krokov, 2 hodiny stará a s jedným ostrým lomom. Na rad sme sa dostali o veľmi peknom rannom čase kedy ešte bolo krásne zima, a tak Fidovi nič nebránilo vo fajnovom výkone. Stopa bola položená na tráve, čo je náš najhorší terén - a vysoký nos sa kruto premietol aj do hodnotenia. Zároveň mi Fido potvrdil, že rozhodnutie nechať ho u predmetoch stáť bolo správne, na tých nestratil ani bodík.

Poslušnosť bola vtipnejšia - nebála som sa že by nespravil, jeho posledný výkon na rovnakej poslušnosti bol za výbornú, ale odvtedy sme tie cviky vôbec necvičili. Navyše sme mali rovno -4 body za priraďovanie priamo k nohe u aportu a prekážky. Fido si samozrejme navymýšľal ešte zopár habaďúr, a tak sme skončili s o 11 bodmi menej než pri poslednom pokuse.


Dohromady teda krásne vyrovnaný výkon s 84 bodmi za stopu a 86 za poslušnosť. Fido potvrdil že vyňuchať dvojhodinovku zvládne jak nič a zvláda cvičiť aj keď to je už druhý oddiel ten deň.

Monday, May 27, 2019

Jeseníky

Cieľ víkendu bol jasný - dať si ideálne dvojdňovú túru s prespaním v strede. A keďže vo dvoch ťahať 4kilový stan po kopcoch neznelo úplne lákavo, našli sme trasu kde sa dalo prespať v horách v hoteli.


A tak sme sa prešli po hrebeni južnej časti Jeseníkov. Cestou tam zo sedla Skřítek najkratšou trasou na Ovčárnu. Stretli sme cestou zo 5 psov a Fido pekne poslúchal. Na Ovčárne sme si sadli na obed. Ceny ako v centre Brna, kvalita akú by človek čakal v štvrtej cenovej v zapadákove. Ale vyhladnutý po kráčaní človek zje hocičo :) Následne sme sa prešli ešte hornou časťou údolia Bílé Opavy s cieľom mrknúť na vodopády. Cesta okolo vodopádov bola ale uzavretá a tak sme odišli s dlhým nosom. Prvý deň dal dokopy nejakých 20km a my sme padli večer do postele bez pomyslenia na večeru.
Ráno po poriadnych raňajkách sme sa vydali nazad. Prvá polovica trasy bola tá istá, až na Jelení studánce sme odbočili a vzali to okľukou - dlhšou, menej strmou trasou cez les. Dokopy zas okolo 20km.
Na to, že bol koniec mája, ešte nie sezóna a aj pomerne škaredá predpoveď bolo pomerne veľa ľudí. Tento víkend bolo ešte prežiteľne, ale v lete cez víkend by som tú trasu ísť nechcela. Inak to bola príjemná, nepríliš náročná trasa väčšinou po rovinke. A možnosť sa najesť a pohodlne vyspať je fajn, aj keď za cenu toho, že sa človek prediera davmi ľudí mieriacich na Praděd. Našťastie len na Ovčárně, na hrebeni bolo fajn.


Monday, April 29, 2019

Thayatal

Pred prvym majom bola v plane kratsia dovolenka v Podyji a okoli. Pocasie nam neprialo, ale aj tak sa podarila aspon jedna poriadna prechadzka na Rakuskej strane.

Sli sme vecer pred 6, stretli sme za cely cas len troch ludi a inak sme mali cely les pre seba. Prechadzka je to krasna, len na kusku sa slo trochu strmsie do kopca. A Nufak cely cas sekal dobrotu.