V škôlke

Začali sme chodiť s Fidom do škôlky, raz do týždňa. Konečne niečo čo ho natoľko psychicky zničilo, že len ľahol a spal, a večer už ani toľko nekrakenil. V škôlke sme stretli krátkosrstú kóliu, írskeho setra a flata, všetko slečny. Krpci sa vybláznili, my máme zas o kúsok viac šteniatkovských kamarátov ktorých sa bude dať stretnúť a tak sme radi.
Každé ráno chodíme poňuchať a nakŕmiť sa na pachový koláč a v tomto je Fido veľmi šikovný. Ňuchanie ho baví, vždy sa ešte po konci snaží vrátiť naspäť do štvorca a ňuchať ďalej, a dokonca ani okoloidúce psy ho vtedy nejak zvlášť nezaujímajú - pozrie sa na nich a ňuchá ďalej. A to dokonca aj vtedy, keď na neho vo veľkom štekajú.
Včera sme sa zase odvážili v ordinácii, už vážime 10kg. Začína to byť cítiť keď ho treba vyniesť do štvrtého poschodia :) V piatok pôjdeme dúfam na posledné očkovanie (okrem besnoty samozrejme) a potom hurá na cvičák - zatiaľ teda hlavne socializovať, a keď bude šťastie tak aj stretnúť aj nejakých hovíkov konečne.

Piraňa strikes back

Máme za sebou prvý týždeň samostatného fungovania cez deň, keď sme v práci. Zvykol si celkom v pohode, žiadne kňučanie pri odchode a príchode. Dokonca občas po tom ako dostal hračku sa na mňa pri odchode len pozrel z izby, že "Choď si, ja tu mám dôležitú prácu tak nerušiť!"
Rastieme ako z vody, za posledný týždeň sme pribrali ďalšie kilo, a teraz vážime 8,2. A to aj napriek tomu, že sme mali pár dní diétu - diéta síce bola, ale papať nám chutilo, a tak sme do seba vpratali obrovské hromady kuracích pŕs s ryžou a mrkvou, a medzitým sme ešte zvládli smutne chodiť okolo prázdnej misky a pýtať viac.
Naše piraňovanie doma pomaličky presmerúvame na žiadané činnosti, čiže handričku a nie oblečenú ponožku, a keď už hryzkáme do ruky, tak sa začíname trošku kontrolovať. Trošku horšie je to vonku - láska sa samozrejme prejavuje hryzkaním, a to do každého čo sa na nás milo pozrie. Takže to začína vyzerať "jee, to je ale macík, pojď sem, AU! To je ale malá vobludka."

Sám doma

Dnes mi skončila "materská" a tak bol Fido prvýkrát sám doma (dlhšie ako hodinu). Vyzerá to, že to zvláda ľavou zadnou - akurát chvíľku po privítaní vyzeral kus preskočene, že akoto, že sme ho nechali samého, a dokonca sa nechal pohladkať. Stačilo ale pár minút, a už to zase bol on, náš hryzavý kraken.
Večer Fidovi prišla pošta - koberec do celej jeho izby. Poctivo celý večer asistoval pri misii urezať nadbytočný kus koberca, aby sa do izby zmestil, a tak to ešte stále nie je hotové - zato nožničky sú poobhrýzané zo všetkých strán.
Nový koberec sme rovno aj vyskúšali na naháňanie handričky, a je to určite lepšie, ako sa plaziť po tej klzkej podlahe. Snáď sa nám teraz bude chcieť o ten kus kože alebo loptičku aj poriadne zabojovať, a nie len si ľahnúť a čakať, čo sa stane.

Utešene rastieme

Včera ráno sme stretli našu prvú psiu kamarátku - 12 týždňovú českú strakatú psicu Barunku. Býva o jeden blok ďalej, takže sa asi budeme celkom často stretávať. Krásne sa spolu vyblbli, a tak miesto zvyčku cesty po mlieko sme si to otočili nazad domov sa dospať :) Jej majiteľ nám poradil blízku šteňaciu škôlku, ktorá býva v stredu, tak sa tam dúfam už tento týždeň pozrieme.
Večer sme sa boli pozrieť v nákupnom centre - kúpiť košík, aby sme mohli začať spoznávať mhd zvnútra (a chodiť na výlety), zájsť niekde medzi veľa ľudí, a potom si ísť zase niekde zaňuchtiť. Človek by povedal, že keď sme vonku hodinu a pol, z toho veľa času medzi kopou ľudí, potom stopujeme, a aj sa kus prejdeme, tak bude odrovnaný, naje sa a zaľahne. Čo pred podaním večere tak aj naozaj vyzeralo. Akurát po zjedení večere dostal druhý dych, vrtuľu do zadku, a šialenú chuť kúsať. To už sme sa (phew!) naučili normálne zvládať bez nových kúsancov, akurát že tesne po večeri asi neni úplne najlepšie naháňať sa za handričkou ako zmyslov zbavený - a tak nás zachránilo UCHO, ktoré si ešte hodinu žužlal, kým bol konečne dosť unavený na to, aby po jeho zobratí šiel spať.
 Z nežravca sa pomaly stáva žrútko, väčšinu porcií už vylíže dočista a potom ešte na mňa hladne v kuchyni pozerá. Už ani nieje úplná kosť a koža (a chlpy!) ako na začiatku. Ja síce nevidím, ako sa zväčšuje, ale ľudia ktorých na ulici stretávame sa tvária, že ten macík sa nejak zväčšil, odkedy ho naposledy videli.
Ráno sme sa boli zaočkovať. Dostali sme popri tom prednášku na tému - granule sú jediný správny spôsob, ako kŕmiť psa. Len škoda, že ako najlepšie odporúčal RC, Eukanubu, ProPlan. Okrem toho sme sa zvážili, a máme celých 7kg.

Malá piraňa

Som sa už trošku rozkukal, a chcem sa celý čas, čo som hore (a práve nepapám) hrať. Ťahanie sa s kožičkou mi ide dosť dobre, ale najlepší zákus som sa naučil na rifliach. Paničkiných. Oblečených. A občas aj s kusom nohy, to je najlepšie. A krásne pri tom vrčím a bojujem, akurát ona nejak divne kvíka - asi sa jej to tiež páči, tak som kusol ešte viac...
A panička nie a nie pochopiť, čo sa mi na tých rifliach tak páči, a strká mi raz hračku čo je moc veľká a ťažká, potom kus látky čo sa blbo drží v zuboch, alebo nejaký hlúpy sveter, ktorý je síce rozumne zahryznuteľný, ale moc veľký, a kto sa s takým hebedom má ťahať. A tak sú stále najlepšie rifle.
A papierové vreckovky... Áách, to je tá najlepšia vec, čo človek vymyslel. Mäkkučké, skvelo sa to hryzká a pekne to šuští keď si hryzkám.

A keď práve nehryziem, tak spím. Cez deň pod stolom za ktorým sedí panička, v noci vedľa postele. Snažím sa dostať aj hore na posteľ, ale oni ma stále dajú dole. Nevadí, raz si to možno nevšimnú - a ja im pritom chcem len olízať uško, aby lepšie počuli.

Fido v novom domove

Volám sa Fido, mám práve 9 týždňov a som čierny hovawart. Pôvodne ma chceli volať Bugfix, ale ja som si na Fido už zvykol, a vôbec, sa mi to viac páči, a tak som ostal Fidom.

Fido je veľmi šikovné šteniatko. Chvíľu po príchode sa mu síce podarila mláčka aj doma, ale odvtedy sa pekne pýta von, a keď je aj nehoda, je to skôr kvoli mojej lenivosti a neschopnosti dosť rýchlo vstať. Až takto jednoduché som si to ani neodvažovala predstaviť.

Okrem toho je to inteligent, a vie, čo je preňho dobré. A teda, aj keď pániček pôvodne bol proti kŕmeniu surovým, Fido mu celkom rýchlo vysvetlil, že takto to nepôjde nad granulami len pokrútil ňufákom, a znechutene si ľahol vedľa plnej misky. Všetky finty mali krátke trvanie - granule zmiešané s kefírom zjedol raz (aj to nie všetky), a potom už vždy len vylízal mliečko a granule ostali v miske. Olej ani piškóty tiež moc nezafungovali, a naveľa-naveľa bol ochotný zopár granuliek schrúmať až vtedy, keď bol naozaj vyhladovaný. Podobne to dopadlo aj s vývarom, a tak mám teraz plný mrazák kuracieho vývaru :) Do Fida sa však podarilo dostať ledva polovicu odporúčanej dávky.

A tak som si povedala dosť, a od dnes skúsime mäsko. Zatiaľ tie 3 chody, čo mal, spráskal s oveľa väčšou chuťou, akurát sa tvári, že on je mäsožravec, a žiadne blbé zeleniny ani ryžu do neho tlačiť nemáme. Mäsko ale pekne mizne.

Vonku si už začína dovoľovať, ničoho sa nebojí, za každým psíkom a človekom sa snaží dobehnúť a musíme pomaly chodiť všade na vodítku. Vonku sa už poriadne jašíme a skáčeme naokolo jak koza po cintoríne, akurát keby tých áut bolo menej.

V piatok sme sa boli pozrieť u veterinárky, a tá nás pochválila, že sme pekní, čistí, jašiví, a zjavne nám nič nechýba. Vážime ráno pred papaním 5.8kg. Dostali sme aj odčervovaciu tabletku (ktorá nám chutila skoro viac než to kura do ktorého sa ju panička snažila schovať) a o týždeň sa pôjdeme preočkovať.