Fida mláďenca Vianoce

S vianocami som sa rozhodla spraviť aj pánovi psovi sviatky a dať si pauzu od cvičenia. Takže sme si akurát hádzali loptičku, prechádzali sa, prechádzali sa aj so spoločnosťou, a užívali si kopu hladkacích otrokov doma. Náročné vianoce, také hladkanie jedného psa dobre unaví.

Mali sme šťastie aj na stretávanie kamarátiek, v utorok ráno sme stretli Báru s ktorou si Fido pobehal po celom prázdnom letisku, v nedeľu sme zas stretli na výbehu setterku s ktorou síce moc dlho nebehal lebo bola po chorobe, no správal sa veľmi pekne, neskákal na ňu a bol celkom džentlmen.

Doma okrem miernej kleptománie na oblečenie sa tiež správal celkom vhodne. Nič nám nezožral, žiadne jedlo sa nepokúsil ukradnúť, otravoval s mierou a ochotne sa nechal odpovelovať preč, keď už mal hladkací otrok dosť. Príjemný psí spoločník z neho je.

Fida mláďenca... úspešný deň

Ráno sme sa vydali na výbeh k prekážkam. Hop sem hop tam, už sa ju nesnaží obehnúť a pekne skáče skrz - dokonca mi cez prekážku pekne donesie loptičku. Trošku sme bojovali s ňuchaním a značkovaním. Ale nevadí, tento výbeh si nechám LEN na používanie prekážok a po pár návštevách sa snáď naučí, že tu sa len pracuje. Nabudúce si musím zobrať chutnejší syr.

Po obede sme šli prvýkrát na obrany na Zetor. Pokračujeme v práci na zlobu a vyzerá to, že psovi sa páčilo. Z placu nezdrhal, neňuchal, nehrýzol mňa, zákusy plné... Trošku sa nechal rozptyľovať okoloidúcimi psami a chlapom, ale celkom v pohode sa dal presmerovať. Uvidíme, ako sa bude tváriť o týždeň, ale dnes som veľmi spokojná a dúfam, že ho to začne baviť a že sa už pohneme dopredu.

Pes po príchode domov zaľahol a už niekoľko hodín o ňom nevieme - mission accomplished.

Daj ho sem, nech ho zjem

Zly pes

Rovnako sa tvari aj ked ukradne doma ponozky

Hovi-mikulášsky výcvikový víkend

V poslednej dobe sa nám moc nedarilo. S obranami sme skončili v septembri, keď mi po posledných jasne povedal že už znova nechce. Na poslušnosti sme sa v chôdzi zasekli na jednom mieste a nie a nie sa pohnúť ďalej. V bežnom živote sme sa museli po zdrhu do lesa vrátiť nazad na stopovačku. A vždy keď som si povedala že je už dosť motivovaný a môžeme začať aj cvičiť a nielen sa hrať, tak tá motivácia dakam zmizla.

A tak som na výcvikový víkend nešla s priveľkými očakávaniami. Môj cieľ bol iba vypracovať aspoň jednu stopu pod dohľadom (aj keď som nečakala nejaký výrazný posun vpred) a skúsiť, či Fida nebudú baviť obrany robené cez lov.

Už pri predstavovaní večer som ale začala tušiť, že to bude kúsok inak. Z toho druhého výcvikára/rozhodcu - Břetislava Ťujíka, ktorého meno som nikdy nepočula sa vykľul veľmi dobrý stopár, čo bola asi tak najlepšia vec čo som mohla počuť a hneď sme si vybavili na ráno stopovanie.

V sobotu o 6 ráno sme teda po pár hodinách spánku a ja ešte aj s bolavou hlavou nasadli do auta na stopy. Terén bol pomerne škaredý, tráva 30cm vysoká, vyjazdené koľaje, hmla s viditeľnosťou ledva 20 metrov a takmer žiadne orientačné body.

Ideme vypracovať, Fida cestou prepadli Dráča s Cattynkou

Náš problém na riešenie bol "prechádza lomy", a hneď pri prvom bolo jasné, prečo tento problém máme - zabudla som kde je a bol zrovna aj prázdny. A tak Fido porevíroval a našiel ho nakoniec po chvíli stratenia. Ďalšie lomy zas našiel len preto, lebo na nich boli položené pamlsky. Dostali sme pár dobrých rád ako pokračovať, a ja som začala chápať, že sa bude dať veľa priučiť - a tak som sa napriek pôvodnému plánu rozhodla, že pôjdeme aj na poslušnosť.

Rituál pred poslušnosťou: odloženie, výmena vodítka a namotivovanie na hračku

Prvé kolo poslušnosti nám úplne nevyšlo. Poslala som z placu preč všetky psy, ale ani to nestačilo, Fido na ne čumel aj keď boli nad placom na ceste. A tak sme celý čas trénovali chôdzu smerom do lesa, až sme skončili na hranici lesa. Znovu nám pripomenuli ako používať (konzistentne!) uvoľňovací povel, a prestala som sa brániť miernej korekcii pri chôdzi. Po chvíli chôdze bol už Fidopán unavený a tak sme toto kolo ukončili nech si vydýchne.

Občas máme drobný problém s kúsaním keď sa moc rozblázni

S hračkou je to cvičenie o niečom inom

Druhé kolo bolo lepšie, naučila som sa pracovať s loptičkou za odmenu pri odložení za chôdze do sedu/ľahu, a ukázali sme si základy odloženia v stoji. A samozrejme všadeprítomný ukončovací povel, ktorý som si začala pliesť naše aktuálne "break" s "koniec" z čias cvičenia s Mirkou. A som na seba hrdá, keďže som ukončila cvičenie ja v najlepšom, nemusel ma nikto z placu hnať že pes už nevládze.

Odloženie v sede z cúvania

Podľa ostatných vraj tá koncentrácia nebola zas tak zlá

Po obede som bola veľmi zvedavá na obrany. Na plac som prišla so slovami "doteraz kúsal na zlobu a toto je výsledok, tak je to na vás". Rozhodli sa, že sa teda bude pokračovať na zlobu. Najprv chytil peška Jindra, a Břeťa ho navigoval. Keď ale po troch zákusoch začal Fido upadať a nekúsať poriadne, lebo jeho nejaká hra na korisť fakt netankuje, tak dostal extra spešl figuranta. Odkúsal si svoje dve kolá, celkom mu to šlo, ani mi z placu neutekal. Ja som sa zas naučila ako ho lepšie podporiť zozadu a kedy ho pochváliť.

Následne bola ešte kruhová obrana na Jindru-čerta, Fido to však moc neocenil a viac sa snažil zožrať vedľa stojaceho psa, než čerta. Moja chyba, mala som sa na to vykašľať - Fido neni pes ktorý by šiel takto hecovať, pre neho je to súboj s figurantom, a iné psy ho moc nehecnú navyše.

Večer kto chcel ešte kúsal pred večerou vnútri. Niektoré psy sa báli klzkej podlahy a lepšie by spravili keby neboli vôbec, niektoré odkúsali lepšie, aj keď im tiež dalo prostredie zabrať. No a sánka mi padla z Drákulky aj Damiána KS, ktorí vôbec neriešili a suverénne si hryzli ako keby robili takéto obrany úplne bežne. Ja som Fida netrápila, a mal zatiaľ zaslúžený oddych na izbe.

Večer mal pre nás prednášku Břeťa Ťujík, prekladanú hovi-kvízom na kopu tém súvisiacich so psami, hovíkmi a kynológiou. Prednáška bola perfektná, odniesla som si kopu vecí čo zlepšiť vo všetkých oddieloch pri cvičení. Kvíz bol tiež perfektný, náš tým vyhral :) a dokopy celá sranda trvala až do nejakej pol jednej v noci.

Ráno som vynechala stopy (terén sa mi naozaj nepáčil, a mám aj tak dosť o čom rozmýšľať) a na ranné cvičenie sa rozhodla pre poslušnosť. Väčšina ľudí sa nahrnula kúsať, a tak sme mali poslušnosť komornejšiu. V prvom kole som zaradila pohyb po place jedine pri nohe na pamlsok a potrénovali sme viac chôdze a odložení. V druhom kole už len na vydýchanie sme dali odloženie s Catty ako rušivým vplyvom, a nároďácke voľno s Catty ako figurantkou na odložení - Fido sa za ňou samozrejme v oboch prípadoch rozbehol. Aspoň viem, že toto musíme dotrénovať.

Na obranách si Fida zobral rovno Břeťa, a po tom ako som sa sťažovala že mi pes nemá rád to kúsanie, predviedol krásny výkon. Plné zákusy, žiadne čumenie na veci mimo, žiadne utekanie z placu, žiadne obracanie sa na mňa. Na plac ma dotiahol, nezačuchával sa, rukáv si držal pekne dlho vždy po zákuse a bol na seba náležite hrdý. A ja na neho. Keď sa nám podarí nájsť niekoho, čo nám zvládne figurovať takto s citom, tak by to naozaj mohlo fungovať.

Vraj pracovný pes... Pche, Fido si myslí dačo iné

Celkový dojem - PERFEKTNÝ víkend. Veľa vecí sme sa naučili a okrem toho sme oprášili veľa vecí ktoré nás naučila ešte Mirka, a ja som ich odložila na neskôr. Myslím, že to "neskôr" už prišlo, motivovaný už psisko je, ja už začínam mať tie správne návyky a môžeme sa spolu posunúť ďalej. A jedna z najdôležitejších funkcií takýchto víkendov - motivovať psovoda k ďalšej práci bola splnená tiež na jedničku. To naše plemeno možno neni materiál na majstrov sveta, ale pracovať sa s nimi dá, vyzerá to pomerne obstojne, a som na to svoje psíča hrdá.

Dog Military Parkur

V sobotu som konečne vytiahla Fidopána zo skrine medzi ľudí a psov, a šli sme risknúť veľkú hanbu na Dog military parkur do Bratislavy. Ako povinnú výbavu dostal psisko ohlávku a postroj (nech si nepokazíme neťahanie na obojku) a takto vystrojení sme sa vydali do davu okolo 70 psov.

Spočiatku bol z toho davu psov celý vyjavený, no časom sa akotak ukľudnil a zvládol aj existenciu na povolenom vodítku. Nebyť Šelinky, tak by som aj mala pocit, že mám vychovaného psa. Takto ale musím len skonštatovať, že občas sa ešte stále správa ako úchyl bez mozgu a ja len dúfam, že mu čoskoro ten mozog dorastie.

Takáto veľká akcia nám ale zdá sa už nielen nevadí ale aj pomáha. Priamo na akcii sa bol schopný medzi psami venovať mne a loptičke, a aj jeho reakcie na psov na ulici sa trošku zmiernili.

No a čo sa týka samotného parkuru - som na neho hrdá, lebo sa nezľakol žiadnej prekážky, nemali sme ani jeden trestný bod, a celkovo to bola veľká sranda.

Budúci rok sa určite chystáme znova.

Fida mláďenca príhodi a skúsenosťi

...aneb denníček života s Fidopánom.

Dnes oslavujeme tretí deň nepúšťania z vodítka. V pondelok sa rozhodol zdrhnúť ďalej než za najbližší roh, a tak má chlapec smolu až kým sa zdrhať neodnaučí. Našťastie sme sa už naučili kopu iných spôsobov ako psíka kvalitne vybehať, a tak verím tomu, že strádať nebude.

Dnešný výber padol na lolobežku. Bola krásna hmla s viditeľnosťou do 20 metrov, takže zážitok frčať si to dole kopcom šprintom tridsiatkou a len dúfať, že sa pred nami nevynorí pes bežiaci oproti. Našťastie nevynoril. Zato sme stretli jedného NO s ktorým na seba povrčali, a jednu skupinku NO asi šteniat navoľno, ktoré nás síce nekontaktovali, zato sa hrali a Fido moc túžil ísť za nimi. No a samozrejme, prítomnosť kolobežky znižuje Fidovu psychickú odolnosť, tak na to musím dávať bacha.

Doma sme večer vytiahli modrú dierovanú loptu o ktorú dlhodobo nejavil záujem a zázrak! Už je aj modrá lopta dobrá hračka na ťahanie aj nosenie! A ešte k tomu aj neni hlučná, takže sa dá hádzať aj doma v pohode. No a posledný dnešný poznatok - keď hádžem loptu do tmavej miestnosti, psisko musí použiť na jej nájdenie aj nos - a to ho jednak baví, a dvak krásne unaví. Ideálna aktivita na zimné večery.

Okolo Veverskej Bitýšky

Trasa mala celkom trošku viac než 20 km. Bolo krásne jesenné počasie, zato prekvapivo málo ľudí, a tak sme si mohli väčšinu prechádzky užiť bez striehnutia, čo zase ten pes vyvedie.

Po roku som sa opäť odvážila to psisko pustiť navoľno, a väčšinu prechádzky sa správal vzorne, cupital si po ceste pred nami. Jedno menšie zaváhanie mal pri vodnej nádrži, kde sa celý nadšený nahrnul do vody, že si pôjde zaplávať... Akurát s prekusnutou dierou na krku by to nemuselo dopadnúť dobre. A tak sme mali menší mentálny súboj pri privolaní o to, či teda príde ku mne, alebo radšej čľupne do vody, pri ktorom sa nakoniec rozhodol, že teda príde radšej za mnou.

Väčší problém nastal, keď v lese narazil na stopu zveri. Chvost na plné obrátky, neprítomný výraz... a už sme len videli poskakujúci zadok miznúť hore kopcom v lese. Stačilo však počkať kým sa vzdiali tak na 50 metrov, zakričať a už sa obluda rútila nazad k nám. Lovec je to len do momentu, kedy stratí rodinku z dohľadu.

Zvyšok vychádzky už prebehol v pohode, pri ďalšom úteku smer les už to otočil hneď na prvé písknutie, a aj dvoch stretnuvších psov zmákol bez napnutia vodítka.

Fidopán nám dospieva a stáva sa z neho príjemný spoločník.

Cyklovýlet #3

Fidov prvý naozaj dlhý cyklovýlet, a náš druhý pokus o výlet v lesoch medzi Ochozom, Bukovin(k)ou a Olšanmi, keďže pred týždňom som si po prvých dvoch kilometroch spomenula, že vlastne musím pracovať.

Fido zatiaľ stále neni extra kamarát s bicyklom, aj keď radosť z dlhšieho bežania o život už objavil, a tak verím tomu, že ho časom zoberie na milosť. A tak teda začína byť tradíciou, že v momente ako mu dovolím vyraziť, tak beží a beží a ja nemusím ani krútiť.

Zhruba v tretine trasy nás čakala prestávka u krásneho jazierka pod skalami. Voda síce nebola extra krásna na pohľad, ale nesmrdela, a Fido usúdil, že je dosť dobrá na to, trošku si zaplávať.

Celá trasa mala 26 km, prevýšenie dokopy 500m rozdelené do troch výšľapov, a všetci sme ju zvládli v pohodičke, psisko ani na konci nejavil známky prehnanej únavy, takže takéto výlety v pohodičke, možno môžeme ešte kúsok pridať.

Jedine na poslušnosti bude treba popracovať, prítomnosť bicykla spôsobila Fidovi absolútne zabudnutie toho, čo znamená odloženie, a pred každým nasadnutím na bicykel ho bolo trikrát vracať do správnej polohy.

Začíname s bicyklovaním

Dostali sme s Fidom držiak k bicyklu. Vrajže keď už ho kŕmim tým záťažovým krmivom, chcelo by to aj nejakú záťaž pridať. A tak sme ho šli rovno vyskúšať.

V sobotu to bol 9 kilometrový výlet z Bílovic, kde sme si najprv vyšľapali peši hore, a zvyšok času sa len viezli dole. Cesta bola dosť kamenistá, takže si Fido tak maximálne rýchlejšie poklusal.

Keďže prvý výlet zvládol jak nič, ďalší deň sme šli do Ždánického lesa, kde si Fido preťapkal 17km. Na začiatku mal pretlak energie, takže si prvé 4km pocválal.

Počasie vyšlo na jedničku, 12 stupňov, takže my sme drkotali zubami, zato pes vládal jak nič, a po príchode domov sa tváril, že by dal ešte jeden výlet.

Držiak sa celkom osvedčil, prudké zastavenie psa ma zhodilo len asi dvakrát a po predĺžení vodítka mohol ísť pohodlne po kraji cesty zatiaľ čo ja som sa mohla bezpečne vyhnúť jamám na ceste.

Recallers

S Fidom sme sa ani pod dohľadom dvoch rôznych trénerov na individuálnych hodinách moc nezlepšovali, a tak nakoniec naozaj prišlo na (pre moju peňaženku aspoň) najdrsnejšie riešenie, a to upísať sa Recallers kurzu. A keďže už beží zhruba mesiac, tak už snáď môžem aj trošku hodnotiť.

Zázrak sa nestal.

Privolanie stále nemáme, z polohy stále je schopný odísť, chôdza pri nohe a očný kontakt počas celej BH je stále ďalekým snom, v ťažších situáciách stále nechápe ani sadni, psov-samcov treba stále všetkých zlikvidovať, a jeho postoj k aportovaniu alebo koristnícky pud je stále rovnako nulový.

ALE

Zase sme našli obaja radosť zo spolupráce a spoločne stráveného času. Hry mi pomohli pochopiť, čo je pre Fida ťažké, a čo ho naopak baví a mňa nenapadlo ako to pri tréningu použiť. Zas sa z neho stáva pes, ktorý mi doma cvičí v 32 stupňoch za granule, ponúka chovanie, behá, nadšene pozerá na kliker, a teší sa z každej session. A keď ju ukončím, tak padne na zem a vydýchava :)

Vonku sa pomaly začína sústrediť na hry, a nie len na prostredie. Na záhrade dá prednosť cvičeniu pred psom za plotom. Počas prechádzok sa už občas vykašle na psa alebo ňufanie, aby radšej spolupracoval. A keď ho pustím párkrát za prechádzku navoľno, pravidelne sa vracia ku mne aj sám.

A hlavne, takýto štýl práce nám sedí obom, mne aj psovi. Čím menej korekcií používam pri tréningu, tým menej mám tendenciu reagovať prehnane potom v ťažkých situáciách - ako keď Fido vyletí po okoloidúcom psovi. A začína spolupracovať aj v situáciách, kde by som mu predtým musela snáď uraziť hlavu cukaním, nech si ma všimne. Netreba ho na to dokonca ani nechať týždeň hladovať.

Pokroky máme veľmi veľmi malé, a úžasní športovci z nás nikdy nebudú. Ale konečne mám pocit, že sa hýbeme dobrým smerom.

Dovolenka v Revúcej #2

Ďalší týždeň Fidovho řádění na záhrade. Hneď prvý večer suverénne vypochodoval von, a pri pokusoch pustiť ho dnu pred spaním sa na nás pozeral že čo ako chceme, a pokojne spal ďalej. Proste vonkajší pes.

Náhodná lúka na planine

Za týždeň sme stihli tri výlety. Prvý bol okruh po Muránskej pláni. Prevýšenie takmer žiadne, 25km okruh. Zistili sme, že žltá značka fakt nestojí za veľa, lebo sme sa asi 5x stratili - miestami chýbalo značenie, miestami nesúhlasila mapa so značením na mieste, no a najväčší problém bol, keď sa takéto dva úseky prekryli.

 Po výlete boli dva dni voľno - jeden na regeneráciu, a jeden upršaný, kým sme šli na ďalší.


Druhý výlet sme sa vybrali na Kráľovu hoľu z Telgártu. Cestou hore Fidopán poctivo ťahal, cestou dole sa snažil ťahať ešte poctivejšie, kým ma nenapadlo strčiť ho za seba a pred seba ho proste nepustiť, a blokovať ho telom. Túra, a asi hlavne ťahanie psa tak zmohlo, že si túto noc pospal radšej dnu - nech nemusí v noci strážiť, keď je taký unavený.

Kopec hore

To ťa fakt mám ťahať hore tým kopcom? A si sa s koňom zrazila?

Super výhľad z Kráľovej skaly na Kráľovu hoľu

Ešte lepsí výhľad cestou dole z hole

Zničený po túre

Posledný výlet sme si spravili cestou domov, z Veľkej lúky na Muránsku Hutu, a naspäť po žltej cez hrad. Znova sme zistili, že žltá je značená fakt zle, ale po chvíli lozenia po skalách sme sa našťastie našli.

Fido sa nám na záhrade znova naučil štekať, poslednú noc sa takmer nedalo zaspať, lebo sa cez pol údolia pohádal s iným psom. Dúfam že nebude mať podobné tendencie keď sa presťahuje do domu.

Hodruša - Hámre

33 stupňov a výhľad na ďalšie dni že bude ešte hnusnejšie a teplejšie úplne zvádzal k tomu, ísť otestovať, či to Fidove plávanie minule nebola len náhoda. Tentoraz bolo cieľom hodrušské jazero (tajch), ktoré je priamo prístupné autom, takže ani netreba psa vliecť ďaleho po tom teple.

Na mieste sme najprv ostali nemilo prekvapení, spodné jazero bolo vypustené, všade naokolo to vyzeralo ako stavenisko, chodník po opačnej strane jazera prerušený stavebnými prácami... Ale keď už sme na mieste, aspoň sme sa boli pozrieť na horné jazero. To bolo síce tiež z väčšiny vypustené, no vrámci rozkopaného okolia sa dalo nájsť miesto, kde bol rozumný prístup k vode.

Nuž a Fidopán sa nenechal zahanbiť, a ukázal nám, že to plávanie minule vôbec nebola náhoda. Po prvom opatrnom vleze do vody za paličkou si znova skočil už len tak pre radosť, a vôbec mu nevadilo ani to, že zlez do vody bol veľmi strmý a už po jednom kroku nedočiahol a musel plávať.

Už to chce len dopilovať privolanie, lebo keďže sa zvyšok výpravy šiel medzitým poobzerať po okolí, nemohla som ho pustiť zo šnúry. Fido by sa totiž asi radšej vydal hľadať zvyšok, napriek tomu, že sa mu pobyt vo vode zjavne veľmi páčil. A to dokonca tak moc, že aj zabudol na to, že ho vlastne prinášanie nebaví.

Prečo lámať nad psom palicu...

... napríklad preto, že sa uľaví nám obom.

Posledné dve lekcie poslušnosti boli proste... katastrofa. Záujem nulový, keď sa postavím na hlavu tak sa síce chvíľku snaží, ale stále je to o tom istom - pracovať chcem JA, on je pomerne ochotný vyhovieť, ale sám by si radšej proste niečo očuchal, potom si ľahol do tieňa, sledoval svoje kráľovstvo a bolo mu fajn. Cvičenie? Fajn, tých 5 minút 2x denne doma v izbe kde je nuda - môže byť, to ma celkom baví, ale viac po mne nechci.

Fido je proste najšťastnejší vtedy, keď má svoju dlhú prechádzku, len krátku chvíľku spolupráce, a inak spolužitie skôr na úrovni pasívnej pozornosti - tu a tam pohladkať, pritúliť sa na chvíľku na gauči... Na prechádzke sa okrem špeciálnych vzruchov moc nepotrebuje vzďalovať a stále sa drží v rozumnej blízkosti a hlavne na dohľad, ale nepreferuje žiadnu spoločnú aktivitu, skôr naopak.

A hlavne, stále nemáme odmenu, za ktorú by sa šiel preraziť. Jedlo? Práve drží už tretí týždeň hladovku. Hračka? Haha, korisť je nudná vec, aj rukáv po pár sekundách vypľúva. Preťahovanie? Fajn, daj to sem, ale stačí raz denne, a fakt pozor, lebo ak je to ťahanie sa moc ťažké, alebo moc ľahké, sorry, dnes sa mi vlastne nechce vôbec. Aport? Jee lopta bežím... lopta leží... dvíham... ach! zaujímavý pach, to musím preskúmať. Že dones? Kde aká lopta žiadnu som nevidel.

Vraj že s ním treba cvičiť NePoPo (prvý podnet negatívny) - no mne to za to nestojí. Možno u poslušnosti bežnej sídliskovej, kde ide o bezpečnosť, som ochotná ísť aj do tvrdších metód. Ale cvičenie ostatné je len bonus, a keď oň pes nestojí, nechcem ho do toho nútiť nasilu. Podobne ako s obranami, keď do nejakého času nebude natešený pri príchode na cvičák, tak to naozaj nemá zmysel.

Takže plány máme odteraz nulové, cvičiť budeme len doma chvíľku, lebo tam ho to baví - a uvidíme, či sa to pomaličky časom bude zlepšovať, alebo ostaneme naveky len neskúškoví parťáci na dlhé ranné prechádzky a spoločné behanie, lebo to sú tie chvíle, kedy mám pocit, že je najspokojnejší.

Ottergrundské jazero

Tak ako je Fido zarytý neplavec, tak ja furt zaryto vymýšľam výlety k vode, aby som ho presvedčila, že plávanie je vlastne fajn. A tak sme si v sobotu spravili výlet k Ottergrundskému jazeru pri Banskej Štiavnici. Vonku bolo cez 25 (v Leviciach, odkiaľ sme vyrážali okolo 30), a tak psa nebolo treba príliš presviedčať, aby si namočil aspoň nohy.
No a potom už len stačilo aby som do vody vliezla ja, párkrát mu dala pamlsok v hĺbke, v ktorej už musel naozaj plávať (a vždy sa sám vrátil po ďalší!) a bolo naučené. Z vody je sranda dokonca aj paličky nosiť.
A tak sa z Fida neplavca stal Fido plavec :)

Začíname kúsať

Minulý utorok som si povedala, že už prišiel ten správny čas, a začneme chodiť na obrany. Dávam tomu tak pár mesiacov, a buď to pôjde dovtedy, alebo sa na to vykašleme asi už úplne.

Vyzerá, že dať psovi pol roka na to, aby trošku dospel, mu len a len prospelo. Funguje na nasranie, a to celkom kvalitne. Menej sa pretáča, sústredí sa už len na figuranta a nesnaží sa kusnúť do zadku mňa.

Stopy od júna

Pondelok 1.6.

Hlina, ráno bola rosa ale včera bolo sucho, takže asi moc sucho, 6:35 ráno, zhruba 20+ minút odstáta.

Katastrofa. Na rovnejších úsekoch sa rozbehol, lom alebo odbočky do oblúku totálne vždy prešiel, a potom nasávajúc jak vysávač behal po okolí jak sa to snažil nájsť - a nešlo to a nešlo. Vliezol ešte aj do poľa vedľa, behal a ňufal v obrovskom okruhu, a keď sa našiel tak sa po pár krokoch zase stratil. Dnes to bolo ale asi fakt ťažké, lebo na konci, keď som ho pustila si prejsť stopy vedúce z konca nazad k nášľapu, aj tam sa po pár krokoch hneď stratil - takže to nebolo len nedostatkom motivácie.
Predmet na konci - vyzobol tie štyri kúsky a snažil sa ísť ďalej, takže to chce väčšiu hromádku zatiaľ.

Štvrtok 4.6.

Štvorček bez stredu - video na FB

Pondelok 8.6.

Ďalší štvorček

Streda 10.6.

Extra suchá tráva v technolog. parku, trošku vietor, 10 minút a 130 krokov

Lomy zase nič moc, prišlo mi, že buď fláka lebo neviem, alebo to bolo pre neho zase moc ťažké, a preto ten lom vždy prejde, a až keď fakt zistí že neni ďalej pachová stopa, tak to začne riešiť. Proste ide, aby došiel na koniec, ale nie precízne.
Zabudla som predmet, tak tam bola jeho hračka, na ľahni sa mu moc ľahnúť nechcelo, tak zaľahol krivo.
Nič moc celkovo dnes, ale teda pri tom suchu je to asi fakt pomerne ťažké.

Pondelok 15.6.

Včera večer napršalo, tak sa dnes dalo ísť ňuchať. Máme vraj robiť cyklické stopy, takže dnes štvorec pravotočivý, 5x4 kroky, s granulami. Prvé kolečko práca super, niektoré v rohoch síce vynechal, ale ani nevybočil. Druhé kolo po vybočení okamžitý návrat, posledné kolečko pred posledným lomom už zišiel a začal si ňuchať niečo svoje v strede štvorca, načo zafúklo vôňu predmetu + pamlskov ktoré boli pod ním, a tak si to strihol priamo k nemu. Zaľahnúť na povel sa mu moc nechcelo, ale nakoniec spravil aj rovno.

Sobota 20.6.

Dnes bolo síce tak hnusne sucho, že som ani nezvládla zavŕtať kolík do zeme, ale pes už dlho nečuchal, a hlavne potrebuje zabaviť keď s ním nemôžem na prechádzky teraz.
Štvorec ľavotočivý, podobne veľký ako minule, granule, 2 a štvrť otočky, zakončený predmetom. Prvú otočku granule riedko, druhú potom nahusto. Najprv pomerne letel, po druhom zatočení takmer hneď prebehol celú stranu, ale potom spomalil a začal zobať. Predmet zaľahnutý pekne.

Nedeľa 21.6.

Koniec sveta a fail. Moc dlhé, málo chuti do žrádla, málo vybehaný, včera sme už ňuchali, nové miesto... Video s chybami.

• KRATŠIE!! aby ho to neprestalo baviť
• predmet nemôže byť cítiť
• nezasahovať do toho, keď si skráti cestu, jeho vec, príde o to čo bolo v lome (viac pamlskovať lomy, prípadne niečím lepším)
• kašľať na nejaké fancy tvary, proste štvorec stačí, jeden deň jeden smer, druhý deň opačný

Utorok 23.6.

Štvorec 3x4 kroky, fúkalo celkom silno smerom z horného rohu, bolo tesne po daždi takže ľahké čo sa týka pachov. Spočiatku bol odfúknutý celý čas mimo vyšľapané, buď vybehnutý úplne mimo, alebo naopak z opačnej strany zacítil granule po vetre a vydal sa krížom cez štvorec za nimi, ale po chvíľke takéhoto zmäteného pobiehania pochopil, ktorého pachu sa má držať, takže nakoniec jedno celé pekné kolečko. Predmet položený po vetre, takže ho našiel krásne na konci toho kolečka, a na povel zaľahnutý.

Poslušnosť od mája

Výcvikárska odysea pokračuje, a tak tentoraz sme sa dohodli na hodine u Mirka Valentina, ku ktorému časom plánujem chodiť aj na obrany.

Celé cvičenie sa dnes nieslo v duchu Šustovej knižky. Takže ako úplne prvé ideme docieliť, aby si pes pýtal prácu, a až potom aj nejakú reálne budeme prevádzkovať.

No a čo sme sa dnes naučili:

• Cvičenie zatiaľ len doma, bez externých vzruchov (haha, ešte aj doma v izbe je počuť psy z ulice a ruší to)
• Vonku na place sa len hrať, uzol je naprd, radšej pešek, tak uvidím či konečne bude nejaká hračka obľúbená
• Nulová varianta. Mne sa teda páči to priradenie k nohe, len treba zistiť či to s niečím neinterferuje
• Správne vystihnúť kedy je pes vybudený, a klikať vtedy. Tzn nie keď si už utlmený sadne a zrovna to bolo to čo chcem, ale keď mi niečo ponúkne na vrchole nabudenia
• Navádzanie pamlskom tak, aby sa ho celý čas dotýkal, nie že s ním len tak nejak mávam pred nosom

Stopy od apríla

Utorok 7.4.

Štvorček na lúke v technolog. parku. 8:15 sústredená práca, hlavu zdvihol 2x ale hneď dal dole - vtedy asi bol skôr zadýchaný než že na to kašľal. Odvedený ešte kým niečo v štvorci bolo a mne už dochádzali granule. Asi to chce častejšie štvorčeky nech buduje ňuchaciu kondičku.

Streda 8.4.

57 krokov, jeden tupý lom po 25 krokoch, na konci štvorček s dohadzovaním. Prvých 20 krokov šiel pekne, pred lomom sa ale nejak zamotal a čuchal úplne odveci - neviem či filmoval alebo čo. Stačilo mu ale ukázať pár granulí kde sú a šiel potom poctivo až do konca, kde si spokojne vyzobal štvorček. Nabudúce stále podobne piánko.

Piatok 10.4.

Trávohlina vedľa letiska, okolo 70 krokov a jeden tupý lom v polke, na konci štvorček z ktorého mi stihol ujsť.

Nedeľa 12.4.

Tráva v technolog. parku, 99 krokov, po 30 krokoch tupý lom, na konci štvorec. Ňuchanie pekné poctivé, pred lomom mi padol sáčik z vrecka, tak sa pri ňom pristavil a šiel ďalej. Na konci vybehol zo štvorca na vracajúcu sa stopu ale nechal sa vrátiť a ňuchal pekne ďalej.

Utorok 14.4.

Tráva v technolog. praku, štvorec. Začíname vo štvorci trénovať predmet, takže ňuchá, po čase neprihadzujem a hodím tam predmet, keď ho zaľahne tak ho nakŕmim a aj rozhádžem ďalšie granule po štvorci, aby mohol  ďalej ňuchať. Prvý predmet nechápal, drhý tiež nič moc, tretí zaľahol krásne rýchlo.

Streda 15.4.

Tráva v technolog. praku, štvorec, bolo ale strašne teplo, takže predmet len 2x, aj to mal pes dosť a miesto ňuchania polku času dychčal.

Štvrtok 16.4.

Vyššia tráva v páse stromov pri letisku, zase štvorec. Tentoraz rozumná teplota, takže 3 predmety, zaľahávanie bolo pomalé a hlavne nechápe ešte, že má ukázať ten predmet - proste ľahol tam kde bol a neriešil, kde má predmet. No snáď mu to docvakne po chvíli tréningu :)

Pondelok 20.4.

Technolog. park lúčka, 60 krokov + štvorec v ktorom bol na začiatku len predmet. Vypracovanie pohodové, predmet zaľahol hneď ako si overil že v štvorci naozaj nič neni, ale potom to bolo rýchlo a presne, smerom ku mne.

Streda 22.4.

Tráva pri letisku, 100 krokov + štvorec, fúkalo spredu zboku, čerstvá. Štvorec zase prázdny a potom predmet, jeden tupý lom zhruba v tretine. Zaľahnutie rovnako ako minule, po preňuchaní štvorca smerom ku mne. Zo štvorca som ho odviedla keď sa zadíval na psy v diaľke.

Piatok 24.4.

Dve kratšie stopy. Dnes bolo extra sucho, tak to nemal úplne ľahké.
Jedna na hline resp. novom zasiatom, 42 krokov + štvorec s predmetom, predmet zaľahnutý... vedľa predmetu a krivo. Po napravení sa snažil vypracovať štvorec poležiačky.
Druhá na tráve, okolo 60 krokov + štvorec s predmetom, zaľahnutie tentoraz rovné, zase smerom ku mne.

Tie predmety musím začať odmeňovať zhora, nech sa nesnaží ho zaľahnúť čelom ku mne.

Pondelok 27.4.

Ráno na zarosenej lúke v technolog. parku. 150 krokov, dva pravé lomy, jedno čerstvé kríženie (pani prebehla cez lúku keď sme začali dvíhať), na konci pidištvorec s predmetom.

Prvý úsek super, na lome overenie na 1 krok a potom zabočil. Druhý úsek začal kúsok flákať, ale nič na stratenie. Druhý lom prejdený o skoro meter, ale vedel kam má zabočiť. Na krížení si ňuchol do každej strany, a potom sa rozhodol ísť ďalej po stope. Predmet zaľahnutý otočený bokom a vyvalený, ale celkom rýchlo sa napravil. Odmenenie zhora, tak snáď sa dopracujeme k označeniu v smere stopy časom.

Streda 29.4.

Technolog. park, 20 minút odležaná

Nepamätám :( myslím, že na druhom úseku po lome to trochu flákal, a na konci zase dobre zobal. Označuje stále smerom ku mne a občas ľahá na bok.

Štvrtok 30.5.

Dnes si našiel znova včerajšiu stopu :)

Inak sme dnes ešte cvičili predmety, ale keď vidí predmet, vždy sa rozbehne tam odkiaľ som prišla a hľahá vysokým nosom, nie po stopách. Neviem ako to preniesť na stopu potom hm...

Nedeľa 3.5.

Štvorček v pokosenej tráve plný platinum granulí, jedno položenie predmetu.

Utorok 5.5.

Technolog. park, 30 minút stará, plne prepamlskovaná (vynechaných 5 pamlskov), na konci predmet v prázdnom štvorci.

Perfektná práca. Ňufák dal na zem, a prvú granulu vynechal až niekde úplne na konci pred štvorcom, inak totálne sústredený. Lomy overil oba, ale vedel že to pôjde ďalej a pekne sa hneď našiel. Dnes som riskla ísť popri ňom miesto za nech vidím ako ňuchá, a celkom sa mi to páčilo. Predmet klasicky, najprv skúsil či to njede ďalej až potom zaľahol.

Štvrtok 7.5.

U nájazdu, kúsok neskôr a dosť svietilo slnko, pôvodný plán bol 150 krokov s 2 lomami. Ako pamlsky boli granule platinum.
Pánovi psovi som zabudla dať pred stopou napiť, každú tú minigranulu musel namáhavo dolovať z trávy, pieklo na neho... a to celé dokopy spôsobilo, že mi v polke úseku medzi lomami začal štrajkovať, ísť s vysokým nosom a nezbierať. Chvíľu som sa pokúšala ho presvedčiť nech dá hlavu znova dole, miesto toho sa akurát ešte rýchlejšie rozbehol dopredu úplne mimo našľapané, tak som pred neho hodila predmet. Ten ukážkovo zaľahol, zjavne sa mu uľavilo že môže skončiť.
Nevadí, nabudúce... malé granule + hustá tráve nie je dobrá kombinácia

Utorok 12.5.

Osení u letiska (pôvodné má už 70cm, tam sa už stopovať nedá), 110 krokov s jedným pravým lomom, na konci štvorček. Ako pamlsky dnes piškóty alebo pidi kúsky salámu. Bolo hodne sucho.
Za lomom opäť začal pomerne vynechávať, síce prečuchával ale nechcelo sa mu zbierať. Piškôty sú nezaujímavé a salám bol moc malý. Predmet zaľahnutý hrozne, proste sa plesol v štvorci na konci na zem, že však ležím tak mi niečo daj a trvalo to ho presvedčiť, že má zaľahnúť predmet, nie len tak niekam na zem.

Streda 13.5.

Dnes sme boli aj s dvomi fidovými kamoškami, najprv hodinu lietali po poli a potom sa šlo ňuchať, tak dostal niečo "ľahšie". 90 krokov, malý oblúčik zakončený pravým uhlom, na konci štvorček. Vypamlskované AG tentoraz, z tých 90 mi 10 nechal ležať, zvyšok zjedol. Znova problém bol hlavne ku koncu, asi mu už bolo náročné tak prežúvať alebo čo. A predmet zas nič moc.

Nedeľa 17.5.

U letiska, ráno, zamračené, fúkalo a bolo polosucho, stopa čerstvá.

Prvý pokus o menej pamlskov. Každú 1-3-5-7 šlápotu bol kúsok. Lomy neboli čisté ale ani sa nestratil, predmet klasicky zaľahnúť nechcel. Toto málo pamlskovanie vyzerá, že bude fungovať.

Utorok 19.5.

Pokračujeme v málo pamlskoch, pomerne sucho, tam isto kde minule, čerstvá. Ide to, lomy overuje ale nestráca sa, záujem tam je, predmet stále nula bodov, nabudúce pod neho položím hromádku, čo to spraví.

Piatok 22.5.

Technologický park, sucho, vietor pomerne silný, 20 minút.

Dnes to bolo pomerne náročné, ale o to viac sa pán pes snažil. Zo stopy ho to stále odfukovalo do pachového mraku, ale vždy sa rýchlo spamätal a vrátil sa nazad k šľapajám. V pachovom mraku je cítiť aj pamlsky, tak ho minimálne tie vždy vrátili na správne miesto, ale keď si v hlave urovnal, ktorý pach je ten správny, tak už nemal problém sledovať stupaje a nie odbočovať vedľa po vetre. Lom prvý pomerne presne, druhý kúsok prešiel (samozrejme, v tom vetre), z celej stopy nechal len 1 pamlsok za sebou, všetko ostatné vyzobal.
Predmet na konci - nasypala som pod neho hromádku maškŕt. Pes vyzobal maškrty spod predmetu, a potom na povel ukážkovo ľahol. Takže najnovšia stratégia - postupne zmenšovať množstvo pamlskov pod predmetom až na nulu.
Proste dnes mega spokojnosť.

Pondelok 25.5.

Jarina u letiska, mokrá pôda, citeľný vietor, 10 minút. Pamlsky po -7 krokoch.

Na prvom úseku mal tú hlavu pomerne vysoko, blúdil... vyzeralo, že sa mu nepáči rozrážať nosom to 20cm obilie. Po lome sa to viditeľne zlepšilo, chytil sa a ňuchal ako o život, dokonca na ďalšom úseku krížom už ňuchal krásne. Najlepšie potom šiel smerom proti vetru, hlavu nedvíhal, poctivo preňuchával.
Predmet zaľahnutý na povel pekne, zastavil sa samozrejme na hromádke. Budeme takto pokračovať.

Streda 27.5.
Mokrá hlina, chladno, 10 minút odstáta, pamlsky zase riedko.

Štart zase zúfalý, hlavu dával hore, niektoré pamlsky prešiel, ponáhľal sa. Na prvom lome sa totálne stratil a chvíľu blúdil, ale nevzdal to a po chvíli sa našiel. Druhý lom prejdený, až keď strčil hlavu do pšenice pred ním si uvedomil že asi nemá ísť dopredu. Oblúčik po prvých pár krokoch pochopil, že nemôže len tak valiť dopredu, ale musí sa fakt sústrediť, a od toho momentu super, posledný lom pekný, preňuchával každú stupaj. Asi zaradím viac oblúčikov, rovné úseky začína flákať.
Predmet zase na povel, akurát ja blb musím dať predmet pred pamlsky, nie za..!!

Piatok 29.5.

Tráva v technolog. parku, vlhko, príjemná teplota, takmer bezvetrie. 205 krokov, pamlsky riedko.

Čo ja to tomu chudákovi psovi robím. Vrajže krátke rovné stopy sú nuda, tak sa dnes zapotil. Lomy takmer všetky o pár krokov prejdené, pred oblúkom sa stratil ale po chvíľke našiel. Čím dlhšie ňuchal, tým to bolo lepšie.

Predmet pohoda, s povelom ľahne pekne, zatiaľ mu to nezapína samé.

Poslušnosť od marca

Začali sme chodiť k Mirke Marcišinovej na individuálnu poslušnosť, sem si budem písať na čom máme zamakať do ďalšej hodiny

Štvrtok 5.3.

• Chôdza u nohy
• pamlsok tak, aby pes bol rovno a hlavu mal dohora.
• odmeňovať aj za chôdze - odmena, uvoľňovací povel, keď dožuje tak pokračovať v chôdzi
• robiť dlhšie rovné úseky
• korekcie vodítkom, nebáť sa toho
• keď sa vráti do správnej polohy tak POCHVÁLIŤ (neodmeniť)
• Základná poloha
• pes je príliš vpredu
• Pridať vyrušenie od niekoho iného, pes musí mať stále správne hlavu
• keď sa nechá vyrušiť, tak korekcia, pochvala, keď sa nenechá tak celá odmena
• Odloženie za pochodu v sede
• nerobiť za chôdze pri nohe ale cúvaním
• odmeňovať len úspešné pokusy bez chyby. Tzn poviem Sadni, on ľahne - opravím, pochválim, neodmením. Odmením len keď sadne správne na prvý pokus
• Odloženie za pochodu v stoji
• zatiaľ iba cúvame, a keď poviem "stoj" tak cúvať prestaneme (žeby to tam mal Mach popísané?)
• Polohy
• vstaň zo sedu - trénovať tak, aby vstával zadnými nohami dozadu, nie že prednými vykročí
• poloha predomnou - pamlsok pred sebou a idem dopredu, takže on vstane zadnými dozadu
• poloha pri nohe - vodítkom poza nohy ho zatiahnuť dozadu, aby zase vstal zadnými nohami
• Ostatné
• Na place sa presúvame chôdzou u nohy - s pamlskom pri čumáku, aby nad tým nemusel rozmýšľať, ale nie len tak. Alebo hrou, behaním, ale nie tak že si čuchá
• bacha na čuchanie a čumenie, zatrhnúť, nech pekne sedí u nohy alebo niečo
• fyzická korekcia je menej zlá pre psa, než keď na neho nahučím (psychická korekcia)
• žiadne cvičenie medzi psami. Určite nie nových cvikov, max niečo čo už fakt dobre ovláda.

Streda 18.3.

• Chôdza u nohy
• keď dám koniec, zmeniť smer, nech sa uvoľní do iného smeru než dopredu
• pri sadnutí dať preč ruku, chcieť základnú polohu a až potom odmeniť
• Základná poloha
• pokračovať, pridať cmukanie a iné rušenie
• Polohy u nohy
• U všetkých odmeniť tak, aby ho to natočilo do správneho smeru - čiže ruku nie u mňa
• Lahni odmeniť tak, aby pozeral na mňa
• vždy si dávať pozor aby sa nevytáčal
• Skákanie cez prekážky
• Hocikde vonku - odložím, obídem prekážku, zavolám hop, ku mne
• alebo aj doma, niečo hoci aj užšie nižšie - podstatné je aby na hop preskočil a neobišiel
• Privolanie
• Odmeňovať rukami dole u mňa aby sa musel posunúť bližšie
• Koncovku trénovať na 20cm - stojím u neho, posuniem sa kúsok, odmením z ruky u mňa
• Trénovať očný kontakt aj keď dám ruky na chvíľu preč, má stále pozerať na mňa
• Predlžovať očný kontakt (vtedy neprivolávam, ja sa postavím ku psovi)
• Odloženie / zotrvanie v povele
• dráždiť hračkou alebo niečím, nemôže sa pohnúť, keď tak napraviť do pôvodnej polohy
• môže dráždiť aj iný človek.
• až keď zvládne toto od človeka, má zmysel začať riešiť psy

Streda 1.4.

• Chôdza u nohy
• povel, a počas búrlivého chválenia krok dopredu, po sadnutí odmeniť
• povel, bez navádzania ísť dopredu po prvú korekciu, po nej odmeniť za chôdze
• Odloženie za pochodu v sede
• keď idem smerom dozadu, rychlejší krok, smerom dopredu pomaly
• smerom dopredu s navádzaním pamlskom
• skúšať rôzne tempá, aby pes rýchlo sadoĺ aj keď idem pomaly
• Odloženie za pochodu v ľahu
• zatiaľ stále smerom dozadu
• korekcia buchnutím do čumáku - po korekcii vždy musí nasledovať ďalší pokus
• ľahnúť musí hneď, nie že pôjde do sedu a podľa môjho výrazu potom doľahne
• Predsadnutie
• trénovať hlavne koncovku
• v predsadnutí sa musí aj naprávať sám tak aby bol rovno
• pochvala vtedy, keď správne sedí a ja mám ruky pozdĺž tela
• pred odmenou ukončiť cvik
• Ostatné
• po korekcii dať príležitosť na správne predvedenie cviku (!!!)
• dávať pozor na polohy, aby sa nevykrivoval
• keď začne kúsať tak trošku vyškrtiť, ale hlavne v kľude, kým sa neukludní. Potom mu dať možnosť správne splniť povel a vychváliť

Marcové stopy

Pondelok 2.3.

7:30, pole pri letisku, slabý vietor, slabý dážď, 4 stupne

plne prepamlskovaná, 5 predmetov

Na samotné ňuchanie sa sťažovať nemôžem, nechával za sebou minimum pamlskov, aj to asi také, čo mi nechtiac upadli kúsok mimo šľapaj. Prvý lom krásne čistý, druhý kúsok overil. Párkrát trošku zdvihol hlavu, ale nebolo tam nič k videniu tak sa vrátil k práci. Dúfam, že sa do stopovania znova zažerie tak, že ho nejaké externé ruchy nebudú tankovať, a dovtedy ich nestretneme...

Predmety zase katastrofa, proste to zatiaľ nechápe, musím mu ho ukázať a aj to sa tvári nechápavo a smutne, že sa musí zastaviť a nemôže pokračovať ďalej...

Streda 4.3.

7:35, lúčka v technolog. parku, 2 stupne, zamrznutá pôda, bezvetrie

plne pregranulovaná, 15 minút odstáta, 3 predmety

Prvý lom krása, od druhého dosť overoval (posledných pár stôp malo lomy doľava, tak tie pravé nejak nečakal). 

Prvý predmet označil keď som mu povedala, druhý nepochopil že má označiť predmet a capol sebou niekam náhodne na zem pred neho, a posledný sa tváril že vôbec nevidí. Achjaj.

Od prvého predmetu začal prechádzať ganule, neviem či únava, bol už plný alebo čo, ale aj tak pekne došiel s nosom na zemi.

Piatok 6.3.

Ráno, pole u letiska, námraza. Vietor slabý pôvodne jedným smerom, tak som našlapala aby bol od chrbta, a medzitým sa otočil úplne naopak...

Granule každé 2-3 kroky, za lomami aj kúsky salámy

Na začiatku šiel krásne šlapa-šlapa, po chvíli keď zistil že sú pamlsky nariedko tak zrýchlil. Lomy vždy kúsok overené, ale nikde sa nestratil nejak zásadne. Predmety klasika, nič moc. Dosť veľa granulí nechal za sebou.

Nedeľa 8.3.

10:00, pole nad letiskom, slnko, teplo, sucho

120 krokov, 6 predmetov (každých 20 krokov jeden) - dnes som sa rozhodla, že už konečne treba začať hýbať sa dopredu s tými predmetmi. Pod každým druhým predmetom bola krabička. Krabičky vyhrabával zo zeme a celkovo nič moc, ale s krabičkami to pôjde. Nabudúce to chce niečo na kopanie do zeme.

Utorok 10.3.

7:30, pole u letiska, zima, námraza, v tieni

Čerstvá, 200 krokov, 6 predmetov, pod posledným krabička zakopaná do zeme.

Prvý predmet bol pomerne v pohode, zaľahol na "ukáž" bez pomoci. Predposledný a posledný sa mu už moc nepáčili a radšej začal čumieť niekam mimo stopu. Lomy oba také, že jeden krok šiel ešte ďalej a potom zabočil na správnu stranu.

Štvrtok 12.3.

7:30, pole u letiska, námraza, v tieni

Čerstvá, 200 krokov, 7 predmetov, jeden tupý lom.

Pri našlapávaní bolo po 5. predmet bezvetrie, no potom sa pustil protivietor priamo oproti stope. Predmety zaľahnuté striedavo oblačno - občas stačilo povedať, občas sa nad predmetom zastavil a zacal cumiet niekam do dialky jak nechapal co po nom chcem vlastne. Pokracujeme v hladani predmetov az kym nebude aspon akotak samostatne.

Sobota 14.3.

15:00, druhý nájazd, slabý dážď a začína rásť tráva

štyri 40 krokové stopičky s 2 predmetmi, zamerané na zaľahávanie. Nad všetkými predmetmi okrem jedného stačilo povedať ukáž, a on pekne zaľahol. Má teda trošku tendenciu na predmet položiť packu, takže to chce ešte trošku domáci nácvik, ale zlepšenie o 200%. Jeden predmet chcel prejsť, ale po povele tiež zaľahol. Čuchanie inak nič moc, málo bolo pamlskov, ale trénovali sme niečo iné dnes a s tým som spokojná.

Štvrtok 19.3.

7:45, pole u letiska, na slnku rozmŕzajúca námraza, bezvetrie

Dokopy 230 krokov, 6 predmetov, plne prepamlskovaná.

Po štvrtý predmet šľapa - šľapa, od neho už začal preskakovať - asi už bol dosť najedený a zároveň unavený na to, aby sa mu už nechcelo moc ňuchať. Predmety sa mu zase zaľahávať nechcelo, vždy sa nad ním zastavil a nechcel si ľahnúť - či sa mu nepáčilo to blato a zmrznuté? Je to možné...

Okrem toho dnes boli prvýkrát nové predmety - kusy koberca a hnedé kusy látky, mohlo ho aj to popliesť kúsok. Asi to chce mimo stopu zaľahávať aj iné veci než kľúče.

Lomy som našľapala konečne rozumnejšie, oba vypracované krásne - fakt prečuchal celú dvojšľapu a krásne zahol do špičky ktorá šla kolmo, radosť pozerať.

Pondelok 23.3.
- stvorcek na prvom najazde. Asi pohoda

Utorok 24.3.
~200 krokov na najazde, dva prechody horedole kopec, 2 lomy, predmet len na konci. Prvy lom vypracovany pekne, na druhom uz overil, po druhom lome asi mal dost granuli aj uz bol unavenejsi, tak to cele preletel az do konca. Asi to chce predmet po max 150 krokoch, nech sa moze vydychat, a az potom postupne predlzovat useky bez oddychu.
Predmet na konci nic moc, proste bud nechape alebo nechce.

Stvrtok 26.3.
Katastrofa. Hlina, 200 krokov, 2 predmety, 4 lomy. Po prvy lom siel poctivo, potom bol cim dalej tym viac unaveny, tak zacal prechadzat granule a zrychlovat. Ja som ho ale nutila naopak granule dalej zbierat, a tak sa mi na celu stopu vyprdol uplne a proste zacal lietat ako sarkan sprintove kolecka. Absolutny nezaujem. Nechame tyzden odlezat a zacneme stvorcekom alebo niecim extra jednoduchym, a zatial moze zalahavat predmety mimo stopu.