Hodruša - Hámre

33 stupňov a výhľad na ďalšie dni že bude ešte hnusnejšie a teplejšie úplne zvádzal k tomu, ísť otestovať, či to Fidove plávanie minule nebola len náhoda. Tentoraz bolo cieľom hodrušské jazero (tajch), ktoré je priamo prístupné autom, takže ani netreba psa vliecť ďaleho po tom teple.

Na mieste sme najprv ostali nemilo prekvapení, spodné jazero bolo vypustené, všade naokolo to vyzeralo ako stavenisko, chodník po opačnej strane jazera prerušený stavebnými prácami... Ale keď už sme na mieste, aspoň sme sa boli pozrieť na horné jazero. To bolo síce tiež z väčšiny vypustené, no vrámci rozkopaného okolia sa dalo nájsť miesto, kde bol rozumný prístup k vode.

Nuž a Fidopán sa nenechal zahanbiť, a ukázal nám, že to plávanie minule vôbec nebola náhoda. Po prvom opatrnom vleze do vody za paličkou si znova skočil už len tak pre radosť, a vôbec mu nevadilo ani to, že zlez do vody bol veľmi strmý a už po jednom kroku nedočiahol a musel plávať.

Už to chce len dopilovať privolanie, lebo keďže sa zvyšok výpravy šiel medzitým poobzerať po okolí, nemohla som ho pustiť zo šnúry. Fido by sa totiž asi radšej vydal hľadať zvyšok, napriek tomu, že sa mu pobyt vo vode zjavne veľmi páčil. A to dokonca tak moc, že aj zabudol na to, že ho vlastne prinášanie nebaví.

Prečo lámať nad psom palicu...

... napríklad preto, že sa uľaví nám obom.

Posledné dve lekcie poslušnosti boli proste... katastrofa. Záujem nulový, keď sa postavím na hlavu tak sa síce chvíľku snaží, ale stále je to o tom istom - pracovať chcem JA, on je pomerne ochotný vyhovieť, ale sám by si radšej proste niečo očuchal, potom si ľahol do tieňa, sledoval svoje kráľovstvo a bolo mu fajn. Cvičenie? Fajn, tých 5 minút 2x denne doma v izbe kde je nuda - môže byť, to ma celkom baví, ale viac po mne nechci.

Fido je proste najšťastnejší vtedy, keď má svoju dlhú prechádzku, len krátku chvíľku spolupráce, a inak spolužitie skôr na úrovni pasívnej pozornosti - tu a tam pohladkať, pritúliť sa na chvíľku na gauči... Na prechádzke sa okrem špeciálnych vzruchov moc nepotrebuje vzďalovať a stále sa drží v rozumnej blízkosti a hlavne na dohľad, ale nepreferuje žiadnu spoločnú aktivitu, skôr naopak.

A hlavne, stále nemáme odmenu, za ktorú by sa šiel preraziť. Jedlo? Práve drží už tretí týždeň hladovku. Hračka? Haha, korisť je nudná vec, aj rukáv po pár sekundách vypľúva. Preťahovanie? Fajn, daj to sem, ale stačí raz denne, a fakt pozor, lebo ak je to ťahanie sa moc ťažké, alebo moc ľahké, sorry, dnes sa mi vlastne nechce vôbec. Aport? Jee lopta bežím... lopta leží... dvíham... ach! zaujímavý pach, to musím preskúmať. Že dones? Kde aká lopta žiadnu som nevidel.

Vraj že s ním treba cvičiť NePoPo (prvý podnet negatívny) - no mne to za to nestojí. Možno u poslušnosti bežnej sídliskovej, kde ide o bezpečnosť, som ochotná ísť aj do tvrdších metód. Ale cvičenie ostatné je len bonus, a keď oň pes nestojí, nechcem ho do toho nútiť nasilu. Podobne ako s obranami, keď do nejakého času nebude natešený pri príchode na cvičák, tak to naozaj nemá zmysel.

Takže plány máme odteraz nulové, cvičiť budeme len doma chvíľku, lebo tam ho to baví - a uvidíme, či sa to pomaličky časom bude zlepšovať, alebo ostaneme naveky len neskúškoví parťáci na dlhé ranné prechádzky a spoločné behanie, lebo to sú tie chvíle, kedy mám pocit, že je najspokojnejší.