Cyklovýlet #3

Fidov prvý naozaj dlhý cyklovýlet, a náš druhý pokus o výlet v lesoch medzi Ochozom, Bukovin(k)ou a Olšanmi, keďže pred týždňom som si po prvých dvoch kilometroch spomenula, že vlastne musím pracovať.

Fido zatiaľ stále neni extra kamarát s bicyklom, aj keď radosť z dlhšieho bežania o život už objavil, a tak verím tomu, že ho časom zoberie na milosť. A tak teda začína byť tradíciou, že v momente ako mu dovolím vyraziť, tak beží a beží a ja nemusím ani krútiť.

Zhruba v tretine trasy nás čakala prestávka u krásneho jazierka pod skalami. Voda síce nebola extra krásna na pohľad, ale nesmrdela, a Fido usúdil, že je dosť dobrá na to, trošku si zaplávať.

Celá trasa mala 26 km, prevýšenie dokopy 500m rozdelené do troch výšľapov, a všetci sme ju zvládli v pohodičke, psisko ani na konci nejavil známky prehnanej únavy, takže takéto výlety v pohodičke, možno môžeme ešte kúsok pridať.

Jedine na poslušnosti bude treba popracovať, prítomnosť bicykla spôsobila Fidovi absolútne zabudnutie toho, čo znamená odloženie, a pred každým nasadnutím na bicykel ho bolo trikrát vracať do správnej polohy.

Začíname s bicyklovaním

Dostali sme s Fidom držiak k bicyklu. Vrajže keď už ho kŕmim tým záťažovým krmivom, chcelo by to aj nejakú záťaž pridať. A tak sme ho šli rovno vyskúšať.

V sobotu to bol 9 kilometrový výlet z Bílovic, kde sme si najprv vyšľapali peši hore, a zvyšok času sa len viezli dole. Cesta bola dosť kamenistá, takže si Fido tak maximálne rýchlejšie poklusal.

Keďže prvý výlet zvládol jak nič, ďalší deň sme šli do Ždánického lesa, kde si Fido preťapkal 17km. Na začiatku mal pretlak energie, takže si prvé 4km pocválal.

Počasie vyšlo na jedničku, 12 stupňov, takže my sme drkotali zubami, zato pes vládal jak nič, a po príchode domov sa tváril, že by dal ešte jeden výlet.

Držiak sa celkom osvedčil, prudké zastavenie psa ma zhodilo len asi dvakrát a po predĺžení vodítka mohol ísť pohodlne po kraji cesty zatiaľ čo ja som sa mohla bezpečne vyhnúť jamám na ceste.