Fida mláďenca nútené prázdniny

Po super preteku sme sa ani nestihli spamätať a prišli nútené prázdniny. Hneď deň po návrate ľahla panička na dva týždne s chorobou. No a aby toho nebolo dosť, v polke choroby pri vybehávaní za loptičkou si Fidopán rozťal vankúšik na labke veľmi škaredým spôsobom, a tak odvtedy už mesiac marodíme.

Rozrezaná packa sa mu hojí veľmi pomaly a zle, počasie na stopy nám na tento rok skončilo a tak miesto cvičenia už len prechádzkujeme.

A fotíme sa.

Česko-Slovenský Pretek Hovawartov 2016

Tento rok sa nám konečne začalo s Fidom trošku dariť, a tak som sa rozhodla tento rok zakončiť na HW preteku na Starej Myjave.
Cieľ bol jasný - splniť limit na poslušnosti podľa IPO1, a ideálne s čo najprísnejším rozhodcom. Bohužiaľ kategória kde by bola samotná poslušnosť otvorená nebola, a tak sme sa prihlásili na stopu + poslušnosť s tým, že stopa prinajhoršom nevýjde, čo sa dá robiť.

Mali sme celkom šťastie - poslušnosť bola prvá a vylosovala som si dvojicu s Lenkou a jej Tesi, pričom Fido šiel najprv na odloženie. Nástup sme moc netrénovali a tak bol najprv trošku vyhúkaný a šiel si hlavu ukrútiť, ale od odopnutia vodítka vedel že naozaj cvičíme a nemal problém. Odloženie zvládol v pohodičke.
Chôdza bola taká lepšia Fidovská, v skupinke si síce čuchol k prvému človeku no hneď sa bez napomenutia priradil, a zvyšok prešiel krajšie než v tréningu. Odloženia mal za plný počet bodov, aj keď do ľahu šiel síce rýchlo, ale cez sadnutie.
Pri voľnom aporte si pri ceste ku mne všimol niečo mimo plac čo ho rozhodilo tak, že zabudol čo má robiť. Našťastie to u Fida znamená, že sa priradí k nohe a čaká čo mu poviem ďalej a tak predviedol krásny obedience aport . Pred metrovú prekážku som sa zas postavila tak krivo, že Fido stál už skoro mimo nej a nevedel, či má skočiť alebo obísť. Cestou tam ju teda obišiel. Naspäť ale skočil a tak som nás pripravila len o 5 bodov. Najviac som hrdá na aport šplhom. Hodila som činku tak blbo, že ju bolo vidieť z miesta kde sme stáli. Ale Fido bol super, keďže stál pred prekážkou tak cez ňu preliezol. Cestou naspäť som si gratulovala že sme toľko cvičili vracanie sa s činkou cez prekážku aj keď priama cesta ide okolo nej, lebo sa aj vrátil úplne bez zaváhania. U aportov sa už ale začala prejavovať únava (ako vždy) a tak začali byť presuny a priradenia pomalé a nepresné.
Nakoniec cvik, ktorý sme ešte nikdy naostro neskúsili - vysielačka. Mala som z nej rešpekt, a tak sme aj kvôli nej prišli o 2 dni skôr, aby som si ju aspoň 3x stihla vyskúšať na place ešte pred pretekom. Alebo to možno bola len výhovorka, aby som mohla 2 noci pred pretekom popiť so super ľuďmi. Tréning sa podaril, a že pekne ľahne na povel som bola dosť presvedčená. Skúsili sme to v tréningu síce len raz, ale to sa poskladal priam vo vzduchu, tak prečo by to neurobil aj dnes. Bohužiaľ mi ale pri vysielačke stál rozhodca za chrbtom a neviem, či dal pokyn na zaľahnutie príliš potichu alebo ho zabudol dať, a tak Fido bežal, bežal, až prebehol celé ihrisko a rozhodca stále nič - a tak som ho potom v panike položila aj bez pokynu až keď už spomalil a začínal hľadať misku. Body nás to síce nestálo, ale je mi ľúto že sme nemohli ukázať ten cvik naozaj 100% krásny.
Summa sumarum 88 bodov. S naším výkonom som veľmi spokojná, lebo Fido vôbec neprekvapil, alebo ak tak len v dobrom. Okolie riešil oveľa menej, než kedysi. Keď si neni istý čo má robiť tak zaujíma základnú polohu. Cvičenie si obaja užívame a miesto boja s neposlušným psom už je celé naše cvičenie o radosti zo spolupráce.
Je len trošku škoda, že prísnejší z rozhodcov posudzoval stopy. A tak keďže chcem mať od neho posúdenú poslušnosť, budeme musieť niekedy prísť na skúšky alebo iný pretek.

Stopa bola horšia. Máme toho síce "odstopovaného" veľa, no Fido rovnako ako na poslušnosti je proste trošku špeciálny a tak nám väčšina rád a metód doteraz nefungovala. Síce sa nám možno nedávno podarilo nájsť ten zázračný systém, ktorý môže fungovať, no nemali sme dosť času na tréning.
Kvôli počasiu sa nedalo ísť stopovať na oziminu ani hlinu, a tak stopy boli na jesennej nízkej tráve vedľa sídliska a nejakej kozej farmy. Všade bobky, rozjazdené, pošľapané a pach kôz cítil aj ľudský nos celkom výrazne. Ako prvý nastupujúci pretekár som mala stopu našľapať hneď na kraji, kde to bolo prechodené a prejazdené najviac. Už pri šľapaní mi bolo jasné, že toto by nedal ani omylom, ani keby sme mali natrénované oveľa viac.
A tak to dopadlo podľa očakávania. Fido zaboril čumák mimo nášlap, prešiel ešte asi 20 metrov zhruba správnym smerom a potom sa stratil úplne.

Napriek nevydarenej stope spokojnosť veľká, môj hlavný cieľ sme splnili a to čuchanie opravíme. Aj keď na takýto terén už nabudúce radšej ani nenastúpim.

Fidove ZZO

Než sa pustíme do dospelých skúšok, potrebovali sme si s Fidom vyskúšať ešte jednu ľahšiu. A keďže sa na domácom cvičáku zrovna skúšky v rozumnom termíne nekonali, odhodlala som sa vyskúšať ako nám to pôjde na cudzom a prihlásila nás na skúšky do Rapotíc.
Pôvodný plán bol spraviť si pred skúškou dva až tri tréningy na zoznámenie sa. Už na prvom tréningu 2 týždne pred skúškou ale cvičil tak úžasne, že som sa rozhodla využiť ju ako test Fida, nakoľko stále rieši nové miesta a tak sme ďalšie zoznamovanie s cvičákom vynechali.
Fido šiel na plac hneď ako prvý. Pri tom ako nemám rada cvik voľno som si vravela, že bude super nemať tam psa na odložení. Bohužiaľ som sa ale prepočítala, lebo na plac sme museli nabehnúť okamžite z nástupu. Nebol čas psa pripraviť a naladiť na cvičenie, a tak som pri hlásení s Fidom trošku bojovala, aby si sadol a nemal potrebu rozhodcu vítať a oňuchávať.
Našťastie toto bolo jediné zaváhanie - keď sme sa postavili na východzí bod, Fido sa zapol a bol krásne zapnutý až do konca. Voľno si zas splietol s vysielačkou a tak mal úplne dokonalý šprintovací beh odo mňa. Tu prišla moja veľká blbosť, lebo v tréningu som ho vždy volala k nohe, zatiaľ čo rozhodcovi som nahlásila že volám ku mne a tak Fido radostne pribehol a krásne presne sa priradil k nohe. To nás stálo 3 body.
Jeden bodík stratil ešte pri chôdzi, no celkovo bol sústredený, odchodil celú skúšku krásne, aport čistý a cvalom, odcvičil celú skúšku presne tak, ako máme natrénované.

Na to, ako som pred pol rokom riešila že na novom mieste sa správal ako keby nikdy necvičil sa ohromne posunul.

Výcviková chata Nitrianske Rudno

Minulý víkend sme strávili v Nitrianskom Rudne na chate s našimi hovawartími kamarátmi. Okrem príjemne stráveného víkendu v spoločnosti super ľudí nás tentoraz čakal aj komplet výcvik.
Stopy pod taktovkou Jara boli na tráve, a tak som síce s výkonom spokojná nebola, ale zas nám aspoň vedel poradiť čo ďalej.

Fido opäť veľmi potešil na poslušnosti, keď na nový plac nakráčal ako profík ktorý to robí každý deň. Cvičil síce trošku roztekanejšie než obvykle, aport sa občas snažil priniesť fotiacemu páničkovi ale aj tak to je obrovský posun dopredu. Verím tomu, že keď to raz bude treba, Fido nebude mať so súťažením na cudzom place žiaden problém.

Figuranta nám robil veľmi šikovný Martin Štefek, s ktorým si síce Fido v prvom kole úplne neporozumel, ale potom sa už dohodli a zas sa spravil kus práce.

Popri toľkej práci si bolo treba samozrejme nájsť kúsok času aj na relax vo vode - počasie síce nebolo najteplejšie, ale to nás nezastavilo.

No a ako bonus bolo na chate aj 6 šelmíkov z vrhu D Villa Rivvis, z ktorých ma najviac uchvátil malý sivý šikovníček d'Artagnan. Takéto šteniatko keby sa naskytlo keď budem vyberať ďalšieho psa, asi by som sa moc nebránila tomu mať doma ešte jedného hovawarta.

Výcvikový tábor v Podhradí nad Dyjí

Minulý týždeň sme strávili na tábore. Tam som šla s malou dušičkou a pocitom, že Fido nič nevie. Môj hlavný cieľ bol využiť možnosť pocvičiť s Mirkou naplno a pohnúť všetkými cvikmi s ktorými sme sa kúsok zasekli.
Podarilo sa nám nakoniec oveľa viac než to. Mali sme celkom 4 tréningy poslušnosti, a na každom bol Fido lepší než predtým - a to aj napriek tomu, že sme cvičili na slnku v 30 stupňoch. Fidove "nič nevie" nakoniec znamenalo že až na detaily je pripravený na jedničkovú poslušnosť. Cvičenie ho jednoznačne bavilo a tak mám znovu nádej...
S obranami to bolo kúsok horšie, nového figuranta nerieši, aj naložiť si nechá, ale keď je unavený ide kvalita zákusov dole a máme pred sebou ešte veľa práce.
No a u stôp sme sa tesne pred táborom trošku zasekli na malom záujme, no dostala som rady čo skúsiť ďalej a snáď sa zase rozbehneme dopredu.

Tábor bol úplne perfektný, Fido bol tiež úplne perfektný a dúfam, že sa nám podarí na podobné akcie dostať častejšie.

Dovolenka v Revúcej #3

Tentoraz sme stihli len jeden výlet, zato mega poriadny. Na mape to najprv vyzeralo ako malinký okruh na konci Hrdzavej doliny, no na mieste už ten okruh nebol tak malinký. Seznamové mapy už tradične nesedeli s reálnymi značkami a chodníčkami a značenie bolo už tradične chabé - pravdepodobne väčšina značiek pomizla rúbaním lesa okolo nej. A tak nechýbalo ani tradičné stratenie sa.

Nakoniec celý výlet trval 9 hodín a nachodili sme 32 km. Fido tentoraz ani pohon nerobil, lebo vyzeral že ledva prepletá nožičkami. Veľký turista z neho nebude.

Recallers video contest

Our entry to the competition. As I watched the before-videos, I see how far we have come the past year. Let's hope we'll have similar progress next year

Brieždenie 2016

Aj keď v júni už bývajú často teploty nezlúčiteľné s behaním vonku so psom, tento rok som to ešte riskla a šla na Brieždenie aj s Fidom. Mali sme šťastie a teplota sa pohybovala do 25, s prísľubom búrky večer. Presuny teda síce s vyplazeným jazykom ale zvládal, a pri riešení mal vždy dosť času si odpočinúť v tieni než sme sa vydali za ďalšou šifrou.

Trasa viedla krížom - krážom po Petržalke. Šifry boli nápadité a príjemne riešiteľné, nápovedy sme použili úplne efektívne a skončili sme pred poslednou šifrou a celkovo na desiatom mieste, čo je pre mňa asi zatiaľ najlepšie šifrovačkové umiestnenie.

Fida mláďenca ňuchanie

Po dlhom predlhom stání na mieste sme sa konečne posunuli dopredu aj pri ňuchaní. Našli sme na pár týždňov super trávu na ktorej ide čuchať a aj zároveň vidieť stopy. Zmenila som pamlskovanie a krásne to pomohlo na presnosť. Už vieme, ako na predmety a stihli sme si šmiknúť prvú stopu prázdnu po druhý predmet, aj prvú cudziu stopu.
No a samozrejme najdôležitejšie - stále nás to oboch moc moc baví.

ready - steady - STOPA

Fido mláďenec pobehaj

Voľný pohyb so sebou nesie veľa nečakaných výhod - miesto záprahu na kolobežke, v ktorom sa psovi nechce ťahať a na tráve sa pohybujeme ledva krokom môžeme konečne behať aj popri bicykli.

Neni krajšie ráno, než s vetrom v ušiach uháňať po krásnej trávičke a na obzore sledovať blýskanie pre správnu drsňácku atmosféru. Aj keď to znamená vstávať kvôli tomu o pol piatej ráno. Športu zdar!

Výcvikový víkend Volenice

Náš prvý nehovawartí výcvikový víkend a prvé serióznejšie cvičenie po splnenej BH.
Dali sme si jednu stopu pod dohľadom, z ktorej som si odniesla poznatky ako ďalej. Jedno kolo obrán na nového figuranta, kde už bolo vidno, že to Fida baví a štekanie sme s Ivanom naučili naozaj kvalitne.
No a najviac sme mákli na poslušnosti. Mohli sme už konečne pracovať na iných cvikoch než chôdza, Fido sa snažil a je vidno že ho to cvičenie aj baví a že ľudí a nové miesto zas nerieši tak moc, aby to bol veľký problém.
Pre mňa bol zážitok vidieť ako pracujú ľudia čo sú oveľa ďalej než my.

Víkend bol veľmi vydarený, sme s Fidom motivovaní do ďalšej práce a máme veľké plány na jesennú sezónu.

BH na Rybníčku

Po mesiaci trénovania chôdze som sa rozhodla, že už na to máme a je načase túto zlú škaredú skúšku mať z krku, nech sa môžeme začať venovať zábavnejšiemu cvičeniu.
A tak keď som sa v stredu dozvedela, že skúšky koncom mája už sú plné ale je možnosť ísť hneď v sobotu, dlho som neváhala s prihlásila som nás. Síce ešte nemáme všetky cviky dorobené dokonale, ale to najhlavnejšie už nám ako-tak ide a už som mu chcela dať pokoj od opakovania dvoch chôdzí.

Nervózna som bola samozrejme úplne zo všetkého - či mi nezačne na nástupe príliš ťahať k vedľa stojacim psom, či mu prečítajú čip, či sa pri chôdzi nezaňuchá, či mi neodíde z odloženia, či...
Našťastie sme sa stretli v zložení 7 fen a 2 psy, takže nebol problém proste sa od druhého psa držať ďalej nech ho to ani neláka nejak sa prsiť a všetko prebehlo hladko.

Na plac sme šli postupne po jednom, takže si každý najprv odcvičil a potom šiel na odloženie. Pred nami cvičila boxerka Phebee, ktorá teda na Fida pozerala z odloženia. A tu sa prejavil prvý problém - síce sme už viackrát cvičili na rybníčku popri radovke a teda som si myslela že je na psy na place zvyknutý, ale jeden pes ktorý bol položený tak aby na neho priamo pozeral bol pre Fida nový element ktorý ho vykoľajil. A tak sme zo základnej pozície vyšli bez kontaktu a prvých 50 krokov s napnutým vodítkom pretože pán pes čumel po Fíbe jak puk. Okrem toho sme zrovna na mieste otočky narazili na mláčku po inej fenke čo sa tam pred skúškou vyčurala, a tak bolo treba druhý povel nech mi tam neostane ňuchať a vylizovať. Potom sa už ale pri rýchlej a pomalej chôdzi konečne zrovnal a zvyšok chôdze na vodítku prešiel svojim štandardným výkonom - málo kontaktu na obratoch doprava kde sa vždy o krok zabudol v pôvodnom smere a inak pekne. Prvý prechod skupinkou bol o 200% lepší než pri poslednom tréningu, vodítko sme ani nenapli.

A tak som už s obnovenou dôverou v psa šla do skupinky tentoraz navoľno. Obišiel ju super, zas žiadne začuchávanie a následne sme už krásne odkráčali celú ovládateľnosť bez vodítka. Opäť bol problém akurát na otočkách, kde má pes príliš veľkú zotrvačnosť - to je ale jasný výsledok spôsobu tréningu, veľa chôdze rovno a málo otočiek, a tak šli zas bodíky dolu.

Na odloženie za chôdze som si vybrala radšej ľahšiu variantu, psa posadiť do základnej polohy a z tej mu zaveliť. Pred sadnutím ma síce o pol kroku predbehol, no hneď sa opravil a nestálo nás to ani bod. Ľahnutie už bolo bez chyby, privolanie bleskové no na konci privolania si nebol istý či sa nemá rovno priradiť a tak si sadol do 45stupňového uhlu a hneď sa začal priraďovať. Aspoň ma ale nezhodil z nôh ako občas :)

Trošku som sa bála dlhodobého odloženia. Mali sme natrénovaných 12 minút doma, 6 minút v ruchu alebo 7 na letisku, ale predsa len je iné trénovať to nanečisto kde-kade s inými rušivkami než pes, a iné keď ide priamo oproti nemu fena chôdzu u nohy. Ale Fido je zlatíčko a celý čas mi tam ležal vo sfinge, aj keď začala daľšia cvičiaca štrajkovať a ja som tŕpla či jej obzeranie Fido nezoberie ako výzvu do hry.

Celkový výsledok - 54 bodov, no ja si najviac cením to, že bol Fido schopný držať pozornosť aj celú cestu z odloženia k rozhodcovi. Ako som si kedysi nevedela predstaviť, že by mi odcvičil niekoľko cvikov za sebou bez odmeny, tak teraz mám pocit, že to nebude problém - vie sa krásne zapáliť do samotnej práce a z celkového nášho výkonu mám pocit, že sme nastúpili naozaj pripravení a v tej správnej chvíli.

Hovawartí výcvikový víkend Hartvíkovice

Keďže už zas trénujeme s najlepšou Mirkou a najlepším Jirkom ako figurantom, tak som na víkend šla s plánom hlavne zistiť, ako si viem viesť tréning sama - na novom place, a s novým figurantom. No a tento cieľ sa mi podarilo splniť k mojej plnej spokojnosti. Na novom place pán pes fungoval, všetky tri tréningy sme zvládli načasovať tak, aby z placu odchádzal pes natešený na ďalšie cvičenie.
Na stopy sme nešli, tie si nejak ošéfujem sama, no a na obranách s Ivanom sme naučili Fida štekať. A to bol najväčší úspech a zlom, pretože so štekaním začali Fida obrany definitívne baviť, takže verím tomu, že už máme vyhraté.

No a po práci treba aj aktívny odpočinok

Recallers thoughts

I have given up.

Not given up playing with Fido, not given up doing recaller games as they are AWESOME and have helped us build a ton of value for cooperating and instead of a not amused dog. They helped us to become an obedience team and we can finally work towards some real working results.

But I no longer see any way he could have a recall through recallers only. He has a history of chasing animals and though it was not more than 5 times, I don't see any way I could put more money in the bank to overcome this.
Each game we play puts a coin into the bank of recall.
One deer chase - puts a million to the bank of chasing deer and there's no way I could even get close in most of his life.
Susan said something similar in the last distraction webinar. There indeed are hopeless cases and we may be one of them.

I think a dog's life is too short to restrain him in a Ruff Love manner for more than a few weeks. After we spent months on leash, without getting a chance to just "be a dog" running through fields and then at the first chance he ran off... with his long line on... with a muzzle so if he became tangled somewehere, he couldn't even bite himself out of it...
We probably could get some reliability in years. But a large-breed dog gets to live about 10 years. Is it even fair of me to not let him off leash for half of his life?

So... Fido now has a recall. I think he loves his new life and it was worth it, even if it wasn't his choice in the start
We still play recaller games and love them

Smažený Fido s hranolkami

... alebo čo je horšie, krátkodobá fyzická nepohoda, či dlhodobé odopieranie normálneho psieho života?

Elektrický obojok je vraj zlo. Pes na diaľkové ovládanie, týranie, neschopný majiteľ, lenivý majiteľ ktorému sa nechce riešiť problém inými spôsobmi. Vždy keď sa spomenie, tak sa zvykne strhnúť zapálená debata medzi odporcami a ľudmi, ktorým pomohol. A keďže ja predsa nie som lenivá, nevadí mi trocha práce naviac so psom a rozhodne ho nechcem týrať, tak som sa ešte pred kúpením šteniatka rozhodla že podobné pomôcky môjmu psovi na krk nesmú a my to zvládneme inak.

A tak keď prišla puberta, nasadili sme stopovačku a riešili sme. Riešili sme mesiac, dva, pol roka... a zlepšenie žiadne. Skúsila som teda Recallers, drahé to bolo jaxviňa, ale čo by človek pre psa neurobil. Prestali sme používať stopovačku, ja som zapla oči na všetkých stranách hlavy a hrali sme hry, riešili sme, pobehovali po prázdnom poli a hrali ešte viac hier. Život existoval len na krátkom vodítku, alebo navoľno v 100% nasadení keď sme cvičili. Po 5 mesiacoch sa prejavila zásadná chyba, a to že ani s očami všade nevidím pachy, a Fido mi prvýkrát zdrhol po stope úplne mimo dohľad a dosluch.

A tak dostal znova stopovačku. Hrali sme hry, riešili sme, nepúšťala som ju z ruky. Po troch mesiacoch som sa rozhodla, že je čas nechať stopovačku ťahať po zemi - a hneď na tej istej prechádzke mi ušiel. S náhubkom a pripnutou stopovačkou proste zmizol v lese, pri jeho rýchlosti som ho nestihla zastaviť a potom som už len dlhé minúty tŕpla, či sa zvládne vrátiť a nikde sa tou šnúrou nezamotá.

To bola posledná kvapka. Rok a pol som psa nemohla pustiť zo šnúry aby sa venoval svojim záležitostiam, nemohol sa normálne prebehnúť, ňuchať si tam kde chce, žiť pohodový psí život - a napriek tomu všetkému sa mi stále nepodarilo ani aby bol v bezpečí. Naše kontakty s ostatnými psami sa obmedzili na úplné minimum, lebo do stopovačky sa cudzí pes ľahko zamotá, a keď sa naháňali v 50 metrových kolečkách tak zase bola úplne nanič, a bola len otázka času kedy by mi z takej naháňačky zdrhol loviť alebo za náhodným okoloidúcim psom.

A tak som sa dohodla s trénerkou a šli sme na dve prechádzky na ktorých vysvetlila najprv psovi a potom mne, ako sa s pracuje s elektrickým obojkom a čo pre psa impulz znamená. Pred prechádzkou som mala trošku obavy ako bude reagovať a či mi v strachu neujde niekam do vedľajšieho chotára, no boli úplne zbytočné. Fido je tvrdý pes, ktorý sa zo zlého zážitku poučí, ale nepanikári a rýchlo sa oklepe. Okrem toho mal vďaka Recallers privolanie naučené veľmi dobre - vedel čo to znamená a vo väčšine situácii aj chcel prísť. Fido je vlastne na toto ideálna povaha a bolo jasné, že už sme na obojok obaja pripravení. Ďalšie odkladanie by už len predlžovalo náš neživot na vodítku.

Teraz sú to dva týždne. Na prechádzkach som zatiaľ musela použiť impulz asi štyrikrát, väčšinou v situácii, ktorú ešte s obojkom nezažil a tak mal pocit, že si môže robiť, čo chce - pri vybehnutí po stope, zo zdrhu za okoloidúcim psom, pri vylizovaní háranice a pri privolaní na 100 metrov zo začuchania. Už dvakrát sme stretli v lese bežiace srnky, za ktorými ani nevybehol, sadol si na povel a počkal kým odídu - bez upozornenia obojkom.

S poistkou v ruke môžem psa oveľa menej buzerovať a viac ho nechať žiť svoj psí život. Pobehuje okolo mňa v tých svojich 50 metrových čuchacích kolečkách a pravidelne si chodí sám po odmenu, pohladkanie alebo hru. Keď sa rozbehne dopredu smerom k nejakému psovi čo je pol kilometra od nás alebo ku kríkom, nemusím ho hneď v panike volať, keď vo väčšine takýchto prípadov si pobehne len preto, že má radosť zo života - a keby to aj bol stav núdze, mám stále istotu že ho privolám. 

Zlepšila sa aj reakcia na psy. Prvýkrát v živote som si mohla dovoliť nechať ho navoľno keď prechádzali 100m od nás jeden pes za druhým, tváriť sa že nič nevidím a sledovať, čo sa stane. Nestalo sa nič, Fido na niektorých pozrel a ďalej si ňuchal v smere prechádzky.

Ďalší dôležitý bonus je, že môžeme zas začať chodiť na prechádzky s psími kamarátkami.

Začala som sa na prechádzky tešiť, keď sa blížime ku koncu trasy tak rozmýšľam či si ju nepredĺžiť. Fido mi príde vyrovnanejší a spokojnejší. K pomerne veľkej psychickej práci vo všetkých troch oddieloch výcviku má konečne možnosť si vyčistiť hlavu tým, že je "len tak pes" na normálnej prechádzke. Myslím, že nám je obom jasné, ktorú alternatívu z úvodnej otázky preferujeme.

Fida mláďenca normálny cvičákový deň

Po takmer roku sme začali chodiť znova na cvičák. Je to najlepšie miesto kde je hromada psov (väčšinou) pod kontrolou a tak môžeme pracovať na cvičení a odložení so psom v dohľade. Aj v cvikoch ktoré zahŕňajú prekážky sme sa už dostali na takú úroveň, že nám prestali stačiť náhradné prekážky na výbehoch. A tak som sa rozhodla, vždy ak to len trošku pôjde sa na cvičák v sobotu ráno dostaviť.

Dnes sme oslávili hneď niekoľko úspechov. Najprv sme precvičili samostatné vpred cez metrovku, a Fido nezaváhal ani kúsok a pekne skákal bez opravovania. Aj aport tyčky cez metrovku bol bez väčších problémov, treba ho už len trošku spomaliť aby ubrzdil skôr než do mňa vrazí.

Potom prišlo na rad Áčko. Najprv síce zoskakoval hneď z vrchu, no po jednom asistovanom prelezení pochopil že lahšie bude aj cestou dole najprv kúsok zliezť, než zvyšok zoskočí. Potom som riskla prelezenie aj s tyčkou v hube. Spočiatku sa síce bál tak moc, až mu tyčka vypadla z huby, no následne to zvládol. Dokonca dvakrát.

A ako posledné sme si dali odloženie. Na jednu stranu od nás cvičili kurzisti, priamo pred Fidom vo vzdialenosti 20-40m cvičili ostatní a tak sa musel celkom ovládať. Po odložení som sa schovala za plentu a mrchavec hneď vstal, však panička sa nepozerá tak asi po mne nič nechce. Po vrátení do polohy už potom ale vydržal krásne celých 7 minút.

Pred odložením už bolo vidieť, že už milosťpán nevládze, a to sme cvičili ledva 10 minút.  Na konci hodiny si ešte prvýkrát vyskúšal prechod skupinkou, a potom dostal za odmenu chvíľu na hranie s kamoškou Ambrou. Aj pri tom sa stal jeden zázrak, keď sa Fido rozbehol za steňaťom čo šlo poza plot, tak sa na prvé zavolanie krásne vrátil.

Po cvičáku sme sa ešte prešli cez nákupné centrum, potom cez centrum mesta, pobehali po pohyblivých schodoch (tie sa mu moc nepáčili) a takto unavený už ani okoloidúce psy vôbec neriešil. Po takomto namáhavom doobedí odpadol už v šaline.

Fida mláďenca cvičenie #2

Začali sa diať zázračné veci. Naučili ma, ako psa dvihnúť, aby tá chôdza začala mať šťavu. V aporte sme sa dostali po skákanie cez prekážku s tyčkou v hube, domáce úlohy sa nám začína dariť plniť a všade okolo lietajú na ružových obláčikoch fialoví sloníci.
Aj na obrane sme sa konečne pohli. Už to neni iba o jednom hryznutí, ale už si aj štekáme, naháňame, púšťame a tak celkovo už to neni len stres, ale aj sranda. Začali sme sa posúvať dopredu a pes je v pohode.

Cvičenie už nie je otrava ale niečo, na čo sa obaja tešíme. Dvihnúť a doniesť loptičku je už rovnako zábavné ako ju uloviť, a oproti tomu, ako sme sa trápili kedysi už sa nám nestáva, že by hranie končilo po druhom hode psovým nezáujmom - práve naopak.

Akurát tie stopy keby tak panička nekazila

Fida mláďenca poslušnosť #1

Rozhodla som sa, že sme s Fidovou pozornosťou a motiváciou pokročili tak ďaleko, že je už načase zohnať si odborný dozor nad našim snažením. A keďže nám zo všetkých metód najviac ovocia priniesli Mirkine, odložila som strach a boli sme dnes na hodine - dúfam, že tentoraz prvej z veľa.

Pes si stále pamätal čo sa dialo v Mokrej pred rokom, a Mirky sa trošku bojí. Jeho ochota teda bola tak o 3 levely horšia než na našom obľúbenom place. Napriek tomu som bola s jeho výkonom spokojná, korekcií už bolo treba oveľa menej, mohla som ho už pekne odmeňovať aj loptičkou a aj vydržal pracovať trošku dlhšie.

Jedine pri začiatkoch aportu sa predviedol. Metóda je to mierne nátlaková, a tak dlho trvajúci tlak pán pes ešte nezažil. V polke prvého učenia mu preskočilo, zdrhol a začal šprintovať okolo placu. Držal si úctivú vzdialenosť a nešiel ani za ten svet privolať.

Po odchytení sa nám ale podaril (s držaním vodítka nech nezdrhne znova) po chvíli jeden úspešný pokus, po ďalšom miernom boji druhý, a na tretí pokus už zvládol celú sekvenciu krásne.

Ja mám zase celkom veľa vecí na ktorých môžem zapracovať, kopu nových metód ako zlepšiť cviky a celkovo - nás tieto návštevy vždy ohromne posunú dopredu. A ako bonus, Fido ani nebol taký vystresnutý jak obyčajne po cvičení, a doma s chuťou spráskal celú porciu.

Quo vadis, pozitivka?

Pôvodne som mala v pláne napísať oslavný článok pol roka po začatí recallers.

Máme za sebou 33 hier, hlavne na začiatku mi to veľmi pomohlo psa naštartovať - úvodné hry boli presne niečo, čo naučilo Fida na spoluprácu sa tešiť. Na prechádzke sa občas vracať ku mne nech sa zahráme. Na čas sme odložili stopovačku, a ja som sa naučila o dosť lepšie sledovať okolie a predvídať, púšťala som ho navoľno a naučila sa mu trošku dôverovať. Na strety so psami tu bola ohlávka, a ja som začala riešiť situácie úplne v kľude - žiadne vytáčanie sa a neférové cukačky.
No a samozrejme to najdôležitejšie, čo nám recallers dali - naučili sme sa hrať s hračkou, aportovať a preťahovať. Hračka je už konečne plnohodnotnou odmenou, a v niektorých situáciách oveľa lepšou než žrádlo.

A potom sme narazili na limit. Čo sa týka chodenia navoľno - limitom je pach zveri a jej nepredvídateľný výskyt. Pán ňufák totiž občas z neškodného ňuchania prejde do škodného tranzového ňuchania tak rýchlo, že už nemám čas reagovať. No a z tranzu sa už musí vrátiť sám, keď tam neni šnúra ktorá by ho stopla a vytrhla.
Čo sa týka cvičenia, limitom bolo odlíšenie toho, čo je správne a čo nie. Nedať odmenu je síce opak odmeny, no efekt má iný než "robíš to zle" u psa, ktorý až tak nechce odmenu samotnú, ale skôr chce spolupracovať a vedieť čo sa od neho očakáva. A tak nám začala upadať chôdza u nohy, pretože sa blbo rozlišuje "nedostal si ešte odmenu lebo trénujeme dlhší úsek" od "nedostal si odmenu lebo si v nesprávnej polohe".

Takto nahlodaná neúspechom, som psovi najprv pripla stopovačku, keď mi zdrhol na dlhšie než 15 sekúnd. Následne sme pridali k cvičeniu s veľkým úspechom cuk na širokom obojku. No a teraz po chvíli úvah, dostal na stretávanie psov napevno zapnutú retiazku. A funguje, pes sa skľudňuje.

A tak sme poučení pol rokom pozitivky skončili pri kontraste. Tentoraz už ale ja začínam byť schopná ho použiť. Nuž a zatiaľ to vyzerá, že pes je spokojný tiež. Načo mi je 3 roky psa nemôcť pustiť z vodítka ale biť sa do pŕs že s ním pracujem čisto pozitívne, keď nepozitívne by mohol mať kopu voľnosti oveľa skôr.

Fida mláďenca Silvester

Silvestra sme strávili v spoločnosti hovawarťákov. V zložení 4 feny, 2 psy a nejakí tí ľudskí poskokovia sme strávili super 4 dni. Dvaja chlapi puberťáci sa pre istotu nedostali do kontaktu, a pri babách sa striedali, to im ale vôbec nevadilo, aj pes občas potrebuje spať.
Fido sa správal celý čas príjemne, otravoval majiteľov, s babami sa hral len keď sami chceli, zo stola si zobol len prvý večer.

V piatok predviedol, že je vlastne pekne vychovaný na prechádzke okolo priehrady, kde sa držal pekne v dosahu a na privolanie chodil krásne rýchlo. V sobotu sme sa zúčastnili novoročného hovi-výletu, ktorý si pre istotu odšľapal na postroji, a tak som bola asi jediný ľudský účastník, ktorému neprišiel ten kopec vôbec strmý.

Vydarená akcia, ja som sa zas niečo priučila, Fido na tom vôbec nie je tak zle ako by sa mohlo zdať z toho čo si myslím ja... a mám zas nové podnety ako ďalej pracovať.