Vianocny srandazavod na Rybnicku

Poslednu vycvikovu sobotu sme mali klubovy srandazavod. Discipliny boli super napadite

• privolanie psa zabalena v plachte a s barelom na hlave
• chodza u nohy s loptickou na lyzicke drzanou v tej istej ruke co voditko
• sadnilahnivstan otocena chrbtom k psovi
• sadni za chodze (psovod v predklone)
• stekanie podla povelu zaspievaneho na melodiu pec nam spadla
• aport rohlika
• rozoznavanie plemien psov (disciplina pre psovoda)
• vyhladanie psovoda v ukryte

Den sme si s Fidom uzili, pan chlpaty sa v necakanych disciplinach krasne vyznamenal, pokazila som mu to len ja, nespoznala som skoro ziadne plemeno.

Výcvikový vikend Stará Myjava

Na Starej Myjave sme už s Fidom ako doma, a tak som po vyhlásení termínu ďalšieho výcvikového víkendu moc dlho neváhala. Cieľ bol tentoraz opraviť Fida po piatkovej skúške na ktorej som nebola spokojná s koncentráciou. A samozrejme ako vždy, vytiahnuť čo najviac rozumov z figurantov.

Prvý z cieľov sme asi splnili - respektíve Fido nevyzeral vôbec rozbito. Plac na Myjave už počíta ako domáci, a tak sa nenechal príliš rušiť ani agiliťákmi, ani vedľa cvičiacimi ľuďmi čo trénovali skupinové cviky na nedeľnú ZOP a šiel si svoje. S figošom a prístojacou ženou druhého figa sme sa síce v metódach nezhodli snáď na žiadnej (oni mi neverili že viem, čo robím a ja som o väčšine z nich už vedela, že na Fida ich použiť nemôžem), ale aj to sa stáva. Na plánovanú pani psovú sa tomu možno ešte budem tešiť, čo mi poradili.

Obrany sme skúsili, figurant je v síce už nie príliš rozumnej, ale stále dojazdovej vzdialenosti, keby to vyšlo snáď by nás aj mal na krku. Zázrak sa ale opäť nestal, Fido príliš nadšený nebol a tak stále ostávame v stave, že najbližší fig ktorý sa Fidovi páči je 200km ďaleko.

Ťahanie rozumov tiež príliš nedopadlo - s najukecanejšími skúsenými ľuďmi som sa tentoraz nezhodla takmer v ničom. Metódy na Fida nepoužiteľné, filozofia súžitia so psom pre mňa neakceptovateľná... A ja viem, že to ide aj inak.

Jednu vec si ale predsa len odnášam - potvrdenie toho, že s obranami musím najprv pohnúť sama doma. Niežeby mi to nevraveli už pred dvomi rokmi - teraz už však viem ako a snáď zvládnem aj sama Fida nechať narásť tak, že to konečne aspoň trošku začne vyzerať.

UPr2 na Mokrej

Naša ďalšia neplánovaná skúška túto jeseň. Od posledného tábora sme cvičili ZZO1, a tak som na natrénovanie IPO odkladačiek mala len dva tréningy. Okrem toho keďže som trubka, tak som si zle (rozumej vôbec) dohodla tréning na ihrisku kde sa skúška konala. A tak sme sa na plac dostali až naostro, keď sme už bez vodítka nastupovali na hlásenie k rozhodcovi.

Fido bol už od začiatku dosť vykoľajený. Chôdza s oveľa menším kontaktom než normálne, s ňufákom často na zemi a veľkými nepresnosťami. Odloženie do sedu ľahol a do stoja až na druhý povel. Tomu stoju sa ale teším, lebo to znamená, že to za tie dva tréningy pochopil, len mal nervy.
Aporty mal podivné, s čuchaním pred zobratím činky a veľkými zaváhaniami - ale nakoniec vždy spravil celý cvik tak ako má byť, aj keď menej presne.
Nakoniec cvik ktorého som sa bála najviac, vysielačku dal ako jedinú za plný počet bodov.

Dokopy sme si vyslúžili 81 bodov a ja mám zas veľa na čom zamakať.

FPr2 v Pobedimi

Ešte pred týždňom som nemala príliš v úmysle tento rok ešte skúškovať, no občas sa aj náhodné prihlásenie oplatí, a tak som sa v stredu ráno rozhodla, že v sobotu nastúpime s Fidom na FPr2, ktorú nám našlape kamarát Raky.

Terén bola hrubšia hlina, po rannom daždi a fučalo snáď viac než sme mali natrénované. Raky stresoval z toho, či nám to správne našlape asi 4x viac než ja. Pre mňa ak by to aj nevyšlo, tak aspoň budem vedieť, na čom v tréningu zamakať.

Nakoniec bola Fidova práca na stope úplne úžasná, párkrát síce spomalil kvôli menšiemu overeniu, no aj v silnom vetre šiel presne po stope a ani v protivetre nedvihol čumák hore. Prvý predmet zalahol tak luxusne ako som už dávno nevidela. Preverenie kvality nášho tréningu prišlo však kúsok pred koncom, kedy sa asi 20m pred ukončujúcim predmetom trošku zamotal a v silnom vetre si musel nájsť pokračovanie sám. Je to ale ňufák šikovný, s nosom na zemi sa poriadne posnažil a zvyšok úspešne došiel. Druhý predmet bol zaľahnutý už s väčšou nechuťou, no nakoniec to spravil.

Dokopy sme si za náš výkon vyslúžili 96 bodov, našu prvú výbornú.

Spolu s nami úspešne na stúpila na skúšky aj Katka s Fidovými kamoškami Šteknou - BH a Dráčou - SVV3!! A tak sme druhý deň mohli oslavovať na prechádzke.

Majstrovstvá sveta IHF v stopách

Cez víkend som sa bola ako tlmočníčka pozrieť na hovawartie majstrovstvá podľa IPO-FH vo Vranove nad Topľou. Fido tentoraz ostal doma, a ja som sa mohla nerušene venovať okrem práce hlavne nasávaniu nových skúseností a cenných informácií.

Vybavená novým ďalekohľadom som mala možnosť sledovať prácu psov celkom do detailov a vďaka tlmočeniu vyhodnotenia som sa dozvedela o hodnotení toľko, ako ešte nikdy doteraz. Môj plán vytiahnuť čo najviac rozumov z rozhodcov vyšiel na 200%

Dalo mi to veľmi veľa o čom rozmýšľať, a som veľmi rada že som mohla byť na takejto akcii, byť v centre diania a aj kúsok pomôcť.

Na nejaké hodnotenie toho, čo sa tam stalo sa necítim, najprv si musíme takúto vrcholovú prácu s Fidom vyskúšať aj sami. Takže radšej odkaz na oficálnejšie zhodnotenie:
http://www.ecanis.cz/clanky/mistrovstvi-sveta-ihf-ve-stopach-ipo-fh_402.html

Hlavou proti múru, alebo kúsanie zas a znova

V lete sa Fido ukázal na poslušnosti aj na stope tak pekne, až začal vŕtať červíček ktorý mi nahovára, či to kúsanie s ním predsa len ešte neskúsiť.

A tak som Fidovi dala ešte jednu šancu - buď to do konca roka bude nejak vyzerať, alebo pokračujem v pláne poslušnosť+stopy. Našla som si konečne aj figuranta, ktorý to vidí podobne. Buď to pôjde, alebo mi normálne povie keď bude jasné, že toho psa len zbytočne trápime.

Tak uvidíme, čo z toho vypadne

58. Valickuv memorial

Už dávnejšie som plánovala účasť v kategórii ZZO1 na pretekoch na Rybníčku. A tak po úspešnom zložení tejto skúšky nastal ten správny čas vyraziť na Valíčkov Memoriál a overiť si, či už zvládneme aj preteky.

V kategórii nás bolo 8 - traja hovíci, tri maliny, dobermanka a Bublina. Fido a samé baby, to boli dobré správy, lebo nehrozilo žiadne zazeranie. Nervy mi priniesol akurát fakt, že na najlepšieho hovawarta čakal špeciálny pohár. Ten som samozrejme strašne chcela, no sily boli dosť vyrovnané. O čo lepšie možno máme základy, o to väčší je Fido stresor v rušnom prostredí.

Na začiatku preteku pršalo a tak sa úvodný nástup a losovanie uskutočnilo pod strechou a bez psov. Pre nás celkom šťastie, lebo to znamenalo, že Fido nevyplytvá sily na nervovanie sa z toľkých psov na nástupe, ale pôjde na plac pekne čerstvý. Pred nástupom na plac ešte posledné odloženie, posledný pamlsok na vyprázdnenie vrecka a už sme sa šli nahlásiť rozhodcovi - pánovi Mnichovi.

Na povel voľno krásne odbehnutie a začuchanie sa, privolanie by mohlo byť trošku rýchlejšie. Chôdzu mal úplne dokonalú, rozhodca už písal do karty 10, keď sa Fido pri poslednom zastavení rozhodol že si neprisadne. Nič nečakané, touto chybou trpali skoro všetci aj na MS IHF obedience. Polohy presné, odloženie super. Pri štekaní sa mu úplne nechcelo - miesto normálneho hlasu trikrát tichšie kníkol, a tým stratil 3 body. U aportu drobné prekusy pred odovzdaním.



Prekážka bola naša zaťažkávacia skúška. Týždeň pred pretekom som zistila, že keď dlho nebola odmena tak sa rozhodne ju za prekážkou hľadať a úplne vypne. Trošku som zmenila tréning a výsledok bol proste dokonalý. Fido skočil za prekážku, spravil ešte pár skokov či tam neni krabička a keď ju tam hneď nevidel, tak sa vrátil ku mne.

Áčko, kladina aj odloženie už boli ukážkové, a tak si Fidopán vyslúžil 94 bodov. To stačilo na druhé miesto za jedinou dobermankou, a pohár pre naj hovawarta.

Pamätám si to ako dnes, keď som na prvej Zmrzlej Vráne kde som bola pomáhať neveriacky krútila hlavou, že takéto prostredie Fido nikdy nezvládne. Že z tých psov pobehujúcich hore dole bude na vetvi, bude čumieť a nechápať a ani ho nenapadne cvičiť.
Prešiel rok a pol, a Fido v podobných podmienkach odcvičil úplne krásne. Účastníkov bolo síce o polovicu menej, no pre nás to bolo stále ruchu až nad hlavu.

Bolo vidieť, že nás k ignorácii prostredia čaká ešte dlhá cesta. Jeho koncentrácia rozhodne nebola taká, ako na skúške. Po psoch chodiacich okolo cvičáku dosť pokukoval, a aj to štekanie bolo podľa mňa spôsobené tým. Čaká nás ešte veľa akcií než mu začnem plne veriť. Ale oproti tomu, ako sme začínali je to čo dnes predviedol skoro zázrak.

ZZO1 na Rybníčku

Pokračujúc v reťazi jednooddielových jedničiek sme si s Fidom dali tentoraz ZZO1. Od poslednej skúšky sme zamakali na reťazení cvikov a dlhšej koncentrácii bez uvoľnenia. A všetko čo sa do tréningu vložilo Fido aj ukázal - po bezchybných prvých 5 cvikoch rozhodca vravel, že nevie kde nám má tie body zobrať  . Fido je ale kamoš a tak aspon skok cez prekážku pokazil.
Stále to bolo trošku dlhšie než vydrží v plnej koncentrácii, na konci už bol viditeľne unavený a menej presný. No aj tak to bol jeho zatiaľ najkrajší skúškový výkon - ohodnotený 95 bodmi 

Fidova UPr1

V stredu 30.8. sme si na tábore s Fidom zložili skúšku UPr1 (poslušnosť podľa IPO1)

Túto skúšku sme si už odchodili pred pol rokom na HW preteku, a tak som tentoraz nastupovala s istotou, že máme nacvičené všetko. Ani to ale nezabránilo tomu, aby sa mi pri chôdzi podlamovali kolená a klepali ruky 

Oproti preteku sme mali trošku ťažšie podmienky - na tábore boli dve háravky, ktoré samozrejme cvičili normálne ako všetci ostatní a tak bol plac napachovaný naposledy večer pred skúškou. Okrem toho oproti krásnemu novembrovému chladnému počasiu dnes Fido skladal skúšku na obed s pražiacim slnkom v 28 stupňoch.

Je to ale macher a krásne predviedol všetko, čo som ho naučila (alebo nenaučila). Pes ktorý za bránkou nedvihol hlavu zo zeme a furt ho zaseklo nad voňavou mláčkou na to nemal na place ani pomyslenia. Nedal čumák k zemi ani keď už bol ku koncu unavený a začal robiť chyby - keď sa cvičí tak sa cvičí.

Budeme musieť ešte zamakať na výdrži. Skúška je dlhá a neni v nej ani chvíľka na vydýchnutie psa, a na to nebol pripravený. U aportov rovnako ako minule zvädol a ja som v momente keď sa mi priradil k pravej nohe a odmietol pohnúť ďalej pochopila, aký je veľký rozdiel môcť psovi trošku napovedať vodítkom oproti tomu, keď tam len stojím ako panák a môžem dávať len povely.

Nejak sme to ale zmákli nakoniec a Fido skúšku zakončil svojou štandardne luxusnou vysielačkou.
Dokopy 87 bodov, príjemná skúsenosť a kopa nápadov, čo robiť ďalej.

Tábor v Podhradí august 2017

Tento rok sa nám pošťastilo dostať aj na druhý tábor v Podhradí s Mirkou. Keďže inak makáme skôr sami, tak som túto príležitosť nadšene využila. Oproti minulému sme tentoraz skúsili aj obrany.

Poslušnosť sa niesla v znamení stredajšej skúšky UPr1. S Fidom už je radosť cvičiť, na place nás to baví oboch ja z neho mám veľkú radosť. Ani také veci ako háravá fenka cvičiaca tesne pred ním alebo pražiace slnko mu už nevadí.

Na stopách si Fido druhýkrát v živote vyskúšal stopu cudziu a k tomu aj starú a na hnusnom podklade, a veľmi príjemne ma prekvapil ako to zvládol. Ňufák má dobrý, štýl práce ktorý nám poradila Mirka mu sedí a konečne nás to zas baví.

Obrany sú klasická najslabšia disciplína. Pán zlý pes je zlý do momentu kedy pustím vodítko - vtedy sa z neho stáva dobrý pes ktorý nechápe prečo by mal niekde niečo ísť kusnúť.

Tábor bol veľmi fajn, zas sme sa toho hromadu naučili a snáď sa pošťastí takýchto akcií viac.

Tábor v Podhradí a Fidova FPr1

Už druhým rokom sme sa s Fidom vydali na výcvikový tábor s Mirkou a Robertom do Podhradí nad Dyjí. Moje pocity pred táborom boli zmiešané, po poslednej výcvikovej akcii sa pokazilo snáď všetko čo sa mohlo. Fido polku času strávil chorý a ten zvyšok bolo celé naše cvičenie dosť na zaplakanie.

Na stopách sme sa plácali 50 krokovými tunelmi a na poslušnosti sme sa stále nevedeli dohrabať k rozumnému nástupu bez toho aby riešil cudzieho psa a ja som mu verila stále menej a menej.

Cieľ bol teda jasný - jedničkovú poslušnosť už raz predviedol a tak si ju zložiť ako skúšku, aby som sa zbavila svojho psychického bloku. A na stopách sa nejak vyhrabať pod dohľadom z aktuálnej mizérie.

Plán sa zmenil hneď prvé ráno, keď sme na stopu prišli k mega luxusnému poľu s čistou hlinou. A tak prišla zmena plánu - ak by Fido odňuchal pekne dve tréningové stopy, pôjde si spraviť ňufaciu skúšku miesto poslušnosti. A tak ňufal. Prvú stopu nič moc, druhú už lepsiu, a tak som ho teda prihlásila na skúšku.

Prišiel deň D skúšky S. Z 10 skúškarov nás ňuchalo 8. Ráno po siedmej sme dorazili na pole a šlo sa, Fidopán ako tretí. Rituálik pred stopou zafungoval a v super čuchacej nálade sme sa šli nahlásiť rozhodcovi. Na prvom úseku sa dvakrát odklonil, ale zvyšok šiel krásne, hlavne čisté lomy ma až prekvapili. Fido si zjavne užíval že môže ňuchať bez toho aby som mu do toho kecala ja a tak makal naozaj poriadne. Predmety klasicky Fidovsky, najprv skontroluje či má obecenstvo a potom ľahne nakrivo. Summa sumarum, 3 body dole za predmety, 5 za sledovanie stopy, dokopy 92. Je to pán Ňufopán

Fidopán po výkone

Na poslušnosti sme pohli s nastupovaním. S pomocou krásnych a šikovných figurantiek Elišky, Fedy a Cherry sa Fido priblížil veľkými skokmi k mojej vytúženej ignorácii druhého psa z dvojice.
Okrem toho predvádzal na každom tréningu stabilne krásne cvičenie. V IPO sme sa od boja o pozornosť presunuli k riešeniu detailíkov pre krajšie body.

Po obrany a OB sme sa síce celý týždeň nedostali, ale poriešili sa dve pre mňa najdôležitejšie veci z celého cvičenia a ja som veľmi spokojná.

A Fidopán sa tvári spokojne tiež - zaľahol a chrápe :)

Fida mláďenca výlet na Šumave

Začiatok leta sme strávili na kratšom výlete na Šumave.
V sobotu sme postavili stan v kempe, Fido zbil voľne pobehujúceho lokálneho kempového psa ktorý za ním doliezol a dali sme si menší večerný výlet na prášilské jazero.

Kvôli kope bezprízorných psov musel Fidopán prespať radšej v aute.

Druhý deň sme si dali trošku dlhší výlet - Schwarzenberský plavebný kanál, Plešné jazero a pralesom na Plechý.

Po dvoch dňoch prírody sme výlet zakončili v Českom Krumlove. Fido sa správal vzorne, hral sa na vychovaného psa ktorého najviac na svete baví ležať v kaviarni pod stolom.

Veľkonočný hovi víkend 2017

Akcie na Starej Myjave máme radi, a tak sme sa pred Veľkou Nocou zúčastnili výcvikového víkendu pre hovidlá a pár agiliťákov.

Ako prvé sme pocvičili trošku poslušnosti. U tej som zistila, že akonáhle mi do cvičenia niekto kafre tak začínam panikáriť a je to všetko ešte horšie. Ďalej som sa presvedčila, že obrany naozaj nebavia. Fido prejavil svoju obvyklú mieru záujmu, 3x hryzol a viac sa mu nechcelo. Na koniec sme si trošku ňuchli na kratučkej stope. To bol najväčší fail vôbec a pán pes sa tváril, že stopu nikdy v živote nevidel.

Na druhý deň sme skúsili agility. Keďže prvý deň zjavne nebol dostatočne hrozný, tak Fidovi praskli v jednej chvíli na parkúre nervy a zdrhol sa pobiť. Agility naozaj nebude pre nás.

Vlastne pre nás asi nebude žiadne cvičenie pred publikom.
Čo sa dá robiť, budeme si pracovať len tak sami, pre náš dobrý pocit.