Túto skúšku sme si už odchodili pred pol rokom na HW preteku, a tak som tentoraz nastupovala s istotou, že máme nacvičené všetko. Ani to ale nezabránilo tomu, aby sa mi pri chôdzi podlamovali kolená a klepali ruky
Oproti preteku sme mali trošku ťažšie podmienky - na tábore boli dve háravky, ktoré samozrejme cvičili normálne ako všetci ostatní a tak bol plac napachovaný naposledy večer pred skúškou. Okrem toho oproti krásnemu novembrovému chladnému počasiu dnes Fido skladal skúšku na obed s pražiacim slnkom v 28 stupňoch.
Je to ale macher a krásne predviedol všetko, čo som ho naučila (alebo nenaučila). Pes ktorý za bránkou nedvihol hlavu zo zeme a furt ho zaseklo nad voňavou mláčkou na to nemal na place ani pomyslenia. Nedal čumák k zemi ani keď už bol ku koncu unavený a začal robiť chyby - keď sa cvičí tak sa cvičí.
Budeme musieť ešte zamakať na výdrži. Skúška je dlhá a neni v nej ani chvíľka na vydýchnutie psa, a na to nebol pripravený. U aportov rovnako ako minule zvädol a ja som v momente keď sa mi priradil k pravej nohe a odmietol pohnúť ďalej pochopila, aký je veľký rozdiel môcť psovi trošku napovedať vodítkom oproti tomu, keď tam len stojím ako panák a môžem dávať len povely.
Nejak sme to ale zmákli nakoniec a Fido skúšku zakončil svojou štandardne luxusnou vysielačkou.
Dokopy 87 bodov, príjemná skúsenosť a kopa nápadov, čo robiť ďalej.
