Obedience - náš nový šport?

Kamarátka ma ešte v Septembri zoznámila s OB trénerkou Romčou Polickou, že je veľmi spokojná s tým, ako trénuje. Keďže sama má so svojim NO krásnu poslušnosť a výcvikáruje, tak som prekonala strach z nových trénerov (nikoho okrem Mirky som nebrala) a skúsila sa prihlásiť na hodinu.

Hneď na prvej hodine som ostala milo prekvapená tým, koľko nových užitočných vecí som sa dozvedela. Naše OB snaženie nabralo oveľa lepší kurz. Kopu vecí už poznal zo športovky, no čisto OB cviky dosť odolávali. Teraz už neodolávajú, začína to vyzerať fajn, a hlavne nás to veľmi baví.

A ako bonus na každej hodine stretneme niekoľko cudzích psov ktoré sa s Fidom nekontaktujú, robíme spoločné odloženie a on si tak môže oveľa lepšie zvyknúť na neriešenie psov. Vidím svetlo na konci tunela.

A nezakusne a nezakusne...

Dalsi pokus nevysiel. K figurantovi sme sa nedostali velakrat - za ten cas, ktory som Fidovi dala ci sa nahodou nerozkuse, nam zivot stale hadzal klacky pod nohy:

•  3x som den pred obranami lahla s chripkou
• 2x Fido zacal kaslat
• 1x Fido zacal krivat
• 1x Fido dostal hnacku
• 2x sa nedalo kvoli pokazenemu autu
• 2x bolo treba auto inde v ten isty cas

Aj pri tych par obranach na ktore sme sa dostali vsak bolo vidno, ze sa nic nezmenilo k lepsiemu. Stale nebavi, stale sa tvaril ze by najradsej zdrhol z placu vzdy ked sa da, stale bolo vsetko naokolo zaujimavejsie nez rukav.
Aspon ze nikoho nekusol do zadku.